ROZHOVOR: Peter Kubina o práve, právnych službách, korupcii a spoločnosti

Z práva:

Prečo ste si vybrali práve advokáciu?

Súkromný sektor a hlavne medzinárodné advokátske kancelárie sú azda jediné oázy v púšti, kde je možné sa uchádzať o zamestnanie výlučne na báze odbornosti. Advokácii som dal pred korporátnou sférou prednosť kvôli lepším kariérnym možnostiam a aj preto, lebo už som v nej pôsobil počas vysokej školy a bola pre mňa prirodzeným pokračovaním naštartovanej kariéry.

Aká je práca v medzinárodnej advokátskej kancelárii?

V porovnaní s lokálnymi kanceláriami je práca v medzinárodnej kancelárii sprevádzaná väčším komfortom z hľadiska informatickej, technologickej, či administratívnej podpory, ako aj z hľadiska zdieľania medzinárodného know-how. Niektoré typy transakcií, ktoré sú u nás len v plienkach, sa už na vyspelých trhoch stali komoditou a štandardom. To nám umožňuje prispievať k riešeniu lokálnych právnych problémov a situácií inovatívnymi prvkami, ktoré už boli mnohokrát úspešne použité a otestované inde a je ich možné adaptovať na slovenské právne prostredie. Aj slepý musí vidieť, že právo sa čím ďalej tým viac globalizuje a globálni klienti očakávajú, že aj v Bratislave dostanú právne služby rovnakého štandardu a kvality, ako napríklad v Londýne či New Yorku. Mojou primárnou oblasťou špecializácie je bankové a finančné právo, a v tejto oblasti je tá globalizácia viditeľná možno najviac zo všetkých oblastí právnej praxe. Z hľadiska náplne práce sa stretávate s vecami, ktoré presahujú hranice Slovenska; dostávate sa do kontaktu s medzinárodnými aspektmi práva alebo pracujete na najkomplikovanejších lokálnych veciach. Okrem toho, aspoň podľa mojich skúseností, medzinárodná kancelária poskytuje nepochybne lepšie platové ohodnotenie a predvídateľnejšie kariérne možnosti.

Treba však povedať, že toto je môj pohľad ako človeka, ktorý celý svoj doterajší profesionálny život strávil v prostredí medzinárodnej firmy a môže byť zaujatý. Porovnávam teda len na základe vypočutého od priateľov a kolegov, ktorí pracujú v lokálnych kanceláriách alebo majú vlastné.

Je byť partnerom medzinárodnej advokátskej kancelárie stresujúce?

Nie je to o nič viac stresujúce než to, čo som robil predtým. Samozrejme, k bežnej právnickej práci mi pribudli úlohy, ktoré som predtým nemal v takom rozsahu, ako manažment, personálne záležitosti, marketing a admin. Stres je podľa mňa dobrý sluha, ale zlý pán. Určitá dávka stresu je podľa mňa zdravá a potrebná na to, aby sa človek udržal aktívnym a citlivým na riziká. Zatiaľ teda môžem s radosťou povedať, že stres mi slúži, ale ma neovláda.

Je dnes trh právnych služieb iný ako pred 6 rokmi? V čom je iný?

Právne služby patria do sektoru profesionálnych služieb. Môžeme sa snažiť okolo toho vytvoriť akúkoľvek auru, stále ide v konečnom dôsledku iba o služby. Niektorí právnici sa možno považujú za "čarodejníkov", nuž ja sa považujem za "remeselníka". Trh služieb môže existovať iba popri trhu konzumentov týchto služieb, a preto situácia na našom trhu do veľkej miery kopíruje situáciu na trhoch, na ktorých sú aktívni naši klienti. Právne služby však majú oproti iným službám dve malé výhody. Prvou je, že sú potrebné tak v dobrých ako aj v zlých časoch, iba ich náplň sa mení podľa situácie. Tou druhou výhodou je, že viac ako inde najlepšou reklamou je kvalitne odvedená práca, a tento typ reklamy nestojí žiadne dodatočné náklady.

Kedysi značka predávala ľudí, dnes však ľudia predávajú značku. Vo svete tenisiek je Adidas stále ten istý ako pred 20 rokmi, a kúpite si ich kvôli tej značke a kvalite, ktorú si s ňou spájate. Veľmi vás asi netrápi, akým materiálom je vystlané vnútro tej tenisky. Právo je však "people business" dovnútra aj navonok, a na takom malom trhu ako Slovensko to platí niekoľkonásobne viac. Pri nákupe právnych služieb si dnes klient obvykle kupuje v prvom rade služby konkrétneho človeka alebo tímu ľudí, s ktorým má dobré skúsenosti. Význam značky síce nie je malý a netreba ho podceňovať, ale nie je rozhodujúci. Za dôležitejší však na tomto trhu považujem osobný vzťah vybudovaný na báze dlhodobejšej spolupráce a dôvery. To hovorím ako človek, ktorý celý doterajší profesionálny život pôsobil a stále pôsobí v "značkových" firmách.

Kým pred šiestimi rokmi si konkurovali medzinárodné kancelárie medzi sebou, dnes im sčasti konkurujú aj rôzne lokálne či regionálne kancelárie vzniknuté odčlenením od medzinárodných kancelárií, a niektoré aj veľmi úspešne. Samozrejme cítiť aj oveľa väčší tlak na ceny, ale to dnes asi všade.

Slovensko trápia neduhy ako korupcia. Stretávate sa s ňou pri Vašej práci (napríklad výberové konania, súdy)?

Tým, že som celý môj doterajší profesionálny život strávil v medzinárodných firmých, pracoval som a pracujem pre klientov, pre ktorých by rozhodovanie sa inak ako na základe zdravého rozumu a efektivity bolo v rozpore s ich vlastným presvedčením a firemnou kultúrou.

Okrem toho si myslím, že každé korupčné správanie je podľa mňa otázkou ponuky a dopytu. Ak celý život chodíte pešo alebo na bicykli a nemáte ani vodičský preukaz, nikto vám nebude ponúkať na kúpu auto. Prípadne vám ho ponúkne raz a po objasnení situácie si pôjde hľadať vhodnejšie ciele. A podobne je to podľa mňa aj s korupciou. Ak si človek od začiatku kariéry a nekompromisne buduje povesť imúnneho voči korupčným praktikám, tak ho ponuky obchádzajú. Takže nestretol som sa s tým, že by chcel niekto z nejakého dôvodu mňa korumpovať, alebo že by si odo mňa vypýtal úplatok tak, aby som pochopil, o čo mu ide. Je to nepochybne podporené aj tým, že pracujem v prostredí, ktorému sú takéto praktiky cudzie.

Zažil som ale rozhodnutia a postupy súdov a správnych orgánov (vrátane vyšších inštancií), ktoré boli nevysvetliteľné a priečili sa akejkoľvek právnej a logickej argumentácii. Išlo aj o veci, ktorých som nebol priamym účastníkom ale iba pasívnym pozorovateľom, takže možno vylúčiť moju zaujatosť. Tieto rozhodnutia a postupy mali spoločné to, že sa nedali vysvetliť.

Na vyriešenie alebo aspoň zmiernenie problému korupcie sa treba vrátiť k tomu dopytu a ponuke. Ak by sa kritická masa obyvateľstva rozhodla, že korupciu nebude tolerovať, tak sa dopyt po korupčnom správaní radikálne zníži. Ale pokiaľ sa bude korupcia považovať za štandardnú súčasť života, tak sa s tým nedá pohnúť.

Aké je podľa Vás miesto zahraničných advokátskych kancelárií na slovenskom trhu v krízových dobách?

Ako som povedal vyššie, miesto medzinárodnej kancelárie na dnešnom trhu je predovšetkým pri právnych veciach s medzinárodným prvkom a pri najkomplikovanejších lokálnych záležitostiach. Ale aj medzinárodné kancelárie sa musia prispôsobiť trhu. Nie jeho deformáciám (korupcia, nepotizmus) ale korektným reagovaním na výzvy, ktoré prináša. Či už sú to výzvy v podobe silnej a početnej konkurencie, tlaku na ceny alebo menšieho objemu práce. Na dnešnom trhu práca za právnikom nepríde sama, ale musí si ju nájsť. Je na nás, aby sme správne a včas identifikovali príležitosti a potreby našich klientov. Dnes si právnik už nemôže dovoliť sedieť v slonovinovej veži a čakať, kým tam klient s nejakou prácou za ním vylezie, pretože už v základnom tábore na neho čaká zástup iných, ktorí mu ponúkajú vyriešenie jeho problému už tam. Musí vyjsť von a nezriedka sa aj, v dobrom slova zmysle, zablatiť. Klienti však podľa mojich doterajších skúseností dokážu oceniť a nezabúdajú na profesionálny a osobný prístup a kvalitne odvedenú prácu (pričom to platí aj opačne).

Zo spoločnosti:

Aká je úloha štátu v spoločnosti? Kam by už nemal zasahovať?

Som zástancom slabého štátu vo všetkých veciach, ktoré dokáže efektívnejšie zabezpečiť súkromný sektor. Tých oblastí je čím ďalej tým viac. Naopak sú oblasti ako justícia, obrana, bezpečnosť, či sociálna starostlivosť, kde je úloha štátu nezastupiteľná. Ale aj v sociálnej oblasti, ktorú štát sám nezvláda, by mal vytvárať priaznivejšie podmienky pre tzv. občiansku charitu a umožniť jej rozvíjať svoje aktivity. Namiesto toho však nezriedka vidieť taký postoj štátu, že všetko súkromné je apriori zlé, a tak namiesto podpory vytvára týmto aktivitám bariéry. 

Hlavným problémom však podľa môjho názoru nie je miera štátnych zásahov, ale nepomer medzi tým, čo ľuďom štát berie, a čo im za to dáva. Je v poriadku znášať vysoké daňové a odvodové zaťaženie, ak za to občan dostane kvalitnú a rýchlu zdravotnú starostlivosť, spravodlivý a rýchly súdny proces alebo ak sa o neho následne štát v núdzi alebo starobe kvalitne postará. Ak však štát tento servis nie je schopný poskytnúť, potom si ho občan musí zabezpečiť z vlastných zdrojov, čo mu ale ujedá z jeho čistého príjmu. Občan tak v plnej miere financuje štát a ešte aj svoje vlastné zabezpečenie. Každý si môže zodpovedať sám, či má pocit, že za svoje dane a odvody dostáva primeraný servis. Pod tým servisom nemyslím iba materiálne zabezpečenie, ale napríklad aj vymožiteľnosť práva.

Má podľa Vás Slovensko šancu dostať sa na úroveň napríklad Rakúska čo sa týka životnej úrovne (vymožiteľnosť práva, mzdy, nezamestnanosť, kriminalita, verejné služby)?

Určite áno, ale každý musíme pre to niečo urobiť, a je to dlhodobý proces. Chcel by som sa mýliť, ale myslím si, že momentálne dobehnutie napríklad Rakúska presahuje rámec strednej dĺžky života človeka. Na to však musí kritická masa ľudí začať dodržiavať pravidlá a aktívne vyžadovať ich dodržiavanie od ostatných. Aktuálne žiaľ nie je veľmi vidieť spoločenskú vôľu a dopyt po tom, aby sa to niekam posunulo.

Čo vidíte ako zásadný problém súčasného Slovenska?

Ako hlavný problém vidím nedostatok úcty k elementárnym princípom a pravidlám. Pekne to vo svojom blogu vystihol jeden môj priateľ, keď na túto tému napísal, že úcta k princípom a pravidlám na Slovensku je ako dodržiavanie dopravných predpisov v Neapole. Keď zasvieti červená, môžete prejsť cez križovatku, len musíte počítať s tým, že na vás budú trúbiť.

Slovensko má celkom obstojne napísaný právny poriadok, horšie to už však je s jeho praktickým uplatňovaním. Naším hlavným problémom nie je nedostatok alebo nízka kvalita pravidiel, ale nedostatok úcty k nim. A to nie je chyba systému, ale ľudí, ktorí v tomto systéme pôsobia.

S počudovaním sledujem napríklad to, ako najvyššie orgány tohto štátu opakovane a dlhodobo vysielajú občanom (inak pôvodcom všetkej ich moci) jasné signály, že právu a princípom nikdy nepodľahnú – dokonca ani vtedy nie, ak by si nejaká kompetentná inštitúcia dovolila im to v súlade s právom prikázať alebo odporučiť. A nie je vidieť, že by to nejakej kritickej mase ľudí vadilo.

Nedodržiavanie a obchádzanie pravidiel a podvádzanie sa tu považuje za šikovnosť a nie je to vnímané ako niečo zlé. Potom platí, že kto neklame, klame sám seba, alebo kto nekradne, okráda svoju rodinu. A opäť nie je vidieť, že by to väčšiemu počtu ľudí prekážalo.

Výklad a aplikácia práva sa často zamieňa s jeho ohýbaním podľa aktuálnej vôle a potreby ohýbajúceho. A do tretice nevidno, že by proti tomu niekto zásadne protestoval.

Neúcta k základným princípom a pravidlám je podľa mňa matkou všetkých ostatných spoločenských problémov vo všetkých oblastiach života, vrátane chudoby, kriminality nezamestnanosti, nevymožiteľnosti práva, nekvalitných verejných služieb a podobne. Bohužiaľ, tieto problémy sa väčšinou nedotknú tých, ktorí sa neúcty k pravidlám dopúšťajú. Často je pravdou opak, že najviac postihnutý týmito problémami sú tí, ktorí celý život nič neporušili. Aj na tom je vidieť celospoločenský dopad tohto neduhu. Kým neúcta a ignorancia k princípom nevymizne alebo sa aspoň podstatne nezmenší, nevymiznú ani ostatné ňou vyvolané spoločnské problémy. Ak by však kritická masa ľudí začala aktívne trvať na dodržiavaní pravidiel a princípov, zrodila by sa šanca na zmiernenie ostatných problémov spoločnosti.

AUTOR: Peter Varga