Rozhovor s advokátom aj vysokoškolským pedagógom Marcelom Dolobáčom

V rámci rozhovorov s osobnosťami z univerzít sme tentokrát zavítali na právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Doc. JUDr. Marcel Dolobáč, PhD. nám zodpovedal viacero otázok, pričom sa vyjadril napríklad k tomu, prečo zamestnanci neradi vstupujú do pracovnoprávnych sporov, alebo s čím by mali študenti práva pri predstavách o výkone advokácie rátať.

Redakcia 13. 08. 2020 8 min.

Pán docent, aké to bolo vo Vašom prípade s výberom povolania, chceli ste byť vždy advokátom alebo ste zvažovali aj iné možnosti?

Výber advokácie nastal prirodzene, ako študent som praxoval v advokátskej kancelárii a po skončení školy som začal pracovať za rovnakým stolom ako koncipient. Šlo to plynulo. Cieľavedomejšie som hľadal možnosti ako pôsobiť na fakulte. Lákala ma pedagogická a vedecká činnosť, voľné miesta asistentov však neboli. Dvere sa mi otvorili až spolu s otvorením štúdia tretieho stupňa, čo bolo rok po absolvovaní fakulty. Prejavil som úsilie, a mal som aj trochu potrebného šťastia, každopádne spojením práce vysokoškolského učiteľa s praxou sa mi naplnili predstavy o výbere povolania. Iné možnosti som dodnes nezvažoval.    

Okrem výučby na právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa aktívne venujete advokácii. Ako momentálne vnímate prácu advokáta? Stotožňuje sa s predstavami, ktoré ste mali ako študent, alebo je niečo, s čím by študenti mali rátať, ale nerátajú?

Práca advokáta je zodpovednejšia než sa zvonku zdá. Zachytil som názory študentov, že absolventi by mohli priamo bez ďalšej prípravy vykonávať advokáciu, veď predsa nie sú lekári, ktorí rozhodujú o živote a zdraví. Nedovolím si tieto profesie porovnávať, ale nepodceňujme zodpovednosť advokáta. Činnosť advokáta a jeho rozhodnutia mnohokrát nenávratne ovplyvnia osudy konkrétnych ľudí. V trestnom práve, rodinnom, pracovnom, ale aj občianskom či obchodnom. Koncipientská prax by mala učiť takejto zodpovednosti. Profesijnú zodpovednosť by sme mali vštepiť do študentov už počas bakalárskeho a magisterského štúdia.  

foto MD

Na jednej strane ste advokát, ktorý prichádza do styku s klientmi a na strane druhej vyučujúci, ktorý pracuje na formovaní budúcich slovenských právnikov. Ako sa Vám vyučuje na vysokej škole a nie je náročné zosúladiť kariéru advokáta s pôsobením na fakulte?

Práca vysokoškolského učiteľa a advokátska činnosť sa navzájom dopĺňa. Kontakt s praxou mi určite napomáha v pedagogickej činnosti, so študentmi sa snažím analyzovať konkrétne problémy a neutiekať sa k učebnicovým pseudoproblémom. V praxi získavam podnety na vedeckú publikačnú činnosť. Pozitívny vplyv pozície učiteľa a advokáta je obojstranný. Pôsobenie na fakulte ma osobne a profesijne formuje, som nútený sa neustále vzdelávať a disponovať najnovšími informáciami minimálne v mojom odbore. Vedecká činnosť ma naučila precíznejšie formulovať argumentáciu. Neplatí to generálne, ale za seba môžem povedať, že práca na fakulte urobila zo mňa lepšieho advokáta. Na druhej strane, v advokácii musím povedať veľakrát nie, robiť všetko by skĺzavalo k povrchnosti. 

UPJŠ je Vašou alma mater. Zmenilo sa niečo na fakulte od čias, kedy ste na nej študovali Vy?

Dnes je nepomerne viac možností. Pamätám si, že ak som chcel absolvovať krátku stáž v zahraničí, fakulta mala tri miesta pre celú fakultu a hlásili sa desiatky. Dnes má možnosť študovať alebo vykonávať prax každý študent na základe programu Erasmus. Študenti majú možnosť realizovať aj prax v rámci stážovej kliniky. Prax získavajú aj klinickými predmetmi. Ďalšie možnosti sú v simulovaných sporoch a určite som opomenul ďalšie. Vyžaduje sa iniciatíva.

Na fakulte vyučujete pracovné právo. Ako sa toto Vaše zameranie „vykryštalizovalo“? Inklinovali ste k pracovnému právu napríklad už počas štúdia?

Úprimne, priamo pre pracovné právo som počas štúdia nehorel, ale nebol to pre mňa ani žiadny postrach. Bavilo ma civilné právo, bez konkrétnych preferencií odboru. Doktorandské štúdium som absolvoval z odboru občianske právo, po jeho absolvovaní som prestúpil na katedru pracovného práva. Nakoniec svoj výber a aj postup ako som sa k nemu dostal rozhodne neľutujem, som civilista, ak to odľahčím, cítim sa ako prackár frcnutý občanom.

Majú podľa Vás študenti v porovnaní s inými odvetviami záujem o pracovné právo? Prečo by to mohla byť zaujímavá oblasť pre budúceho právnika?

Myslím, že záujem o pracovné právo je. Štatisticky svoje tvrdenie môžem podoprieť záujmom o výberové predmety a voliteľnú štátnu skúšku z pracovného práva. A prečo by sa mali oň zaujímať? S pracovným právom sa stretne každý právnik. Ak odpočítame pár prípadov mimoriadne úzkej špecializácie, v každej advokátskej kancelárii je na stole aj pracovnoprávna otázka. Na pracovnoprávnu reguláciu treba prihliadať pri veľkých akvizíciách, pri preberaní podnikov, ale aj v malom, minimálne raz v živote Vás ako právnika zastaví sused alebo známy a vloží Vám do ruky pracovnú zmluvu či výpoveď.

Čo hodnotíte ako najväčšie problémy v pracovnoprávnych vzťahoch, prípadne priamo sporoch?

Pracovné právo je široké, pokrýva pracovnoprávne vzťahy pri výkone jednoduchej manuálnej práce, až po sofistikovaný výkon zložitých manažérskych prác. V každej oblasti sú preto problémy rôzne. Pri manuálnych prácach dochádza často k porušovaniu Zákonníka práce pri rozvrhovaní pracovného času, pre manažérov by sa hodil osobitný typ zmluvy, ktorý by zaručoval väčšiu zmluvnú voľnosť. Ide o zložité problémy, ktoré len ilustračne zjednodušujem. V sporoch - okrem dĺžky konania, čo sa však zlepšuje a treba dodať, že objektívne sa nie každý spor dá vyriešiť na jednom pojednávaní – nepomáha rozdielna rozhodovacia činnosť.

Je nejaká úprava Zákonníka práce, ktorú by ste zmenili alebo vymazali, prípadne právna úprava, napríklad aj zahraničná, ktorá na Slovensku chýba a prijali by ste ju?

V ostatnom období sa na katedre venujeme ochrane zdravia s akcentom na duševné zdravie zamestnanca. V tejto oblasti naša právna úprava zaostáva, podávame viacero konkrétnych návrhov zmien, spomenúť môžem napríklad rozšírenie katalógu chorôb z povolania aj o duševné poruchy. Zamestnanci by mali mať vyššiu právnu ochranu aj proti stresu pri práci, môžeme diskutovať o práve „byť odpojený“, ktoré je obsiahnuté v niektorých zahraničných právnych úpravách. Je toho viac. Z iného súdka, zákonodarca by legislatívne mal vyriešiť otázky, ktoré sú dlhodobo v praxi aj vo vedeckej obci sporné. Napríklad rozsah pôsobnosti Občianskeho zákonníka na pracovnoprávne vzťahy. Nesúhlasím ani s úpravou zabezpečovacích prostriedkov v pracovnom práve, či viacerými postupmi pri duálnom vzdelávaní.

Na Slovensku stále nie je zvykom riešiť pracovnoprávne spory súdnou cestou tak, ako tomu je možno v iných krajinách EÚ. Kvôli čomu podľa Vás ľudia nechcú vstupovať do pracovnoprávnych sporov?

Je pravdou, že mnohí zamestnanci sa nechcú súdiť. Osobne sa domnievam, že príčin je viacero. Spory sú zdĺhavé a ekonomicky náročné, v spoločnosti panuje aj istá nedôvera v súdnictvo. Možno pretrváva aj archaický náhľad na súdne spory ako na niečo zlé, stretol som sa s tým, že zamestnanec pri prvom stretnutí a žiadosť o radu široko vysvetľuje, že on sa nikdy nesúdil, že on nebol za právnikom, lebo veď on nie je zlý človek. Pričom bol zjavne ukrátený na svojich právach. Presné dôvody nízkeho počtu pracovnoprávnych sporov sú však možno otázkou pre nejaký sociologický výskum.

Zvýšil sa podľa Vás počas pandémie koronavírusu trend nelegálneho skončenia pracovného pomeru?

Vo všeobecnosti platí, že ekonomická recesia, bez ohľadu na dôvod jej vzniku, znamená znižovanie miery zamestnanosti a zároveň zhoršenie pracovných podmienok zamestnancov. Podľa mojich znalostí sa prepúšťanie v dôsledku poklesu ekonomickej činnosti v čase pandémie dotklo najmä agentúrnych zamestnancov a štátnych občanov tretích štátov. Nevyhlo sa ani iným zamestnancom, ale nešlo o masívne hromadné prepúšťania. Zatiaľ. Zhoršenie ekonomickej situácie by viedlo k ďalšiemu prepúšťaniu a treba dodať, že v čase ekonomickej nestability zamestnávatelia skôr inklinujú k nezákonným postupom aj pri skončení pracovného pomeru, ktoré je pre nich ekonomicky nákladné. Samozrejme, neplatí to pre každého zamestnávateľa, ale myslím, že takúto zákonitosť by sme vyvodiť mohli. 

Je známe, že oblasť práva sociálneho zabezpečenia nepatrí medzi štandardne obľúbené oblasti práva, no Vy sa jej venujete. Čo podľa Vás spôsobuje jej neatraktívnosť?

Právo sociálneho zabezpečenia tvorí množstvo predpisov a aj keď netrváme na tom, aby študenti z hlavy ovládali výpočet jednotlivých dávok, podmienky pre vznik nároku u niektorých z nich by poznať mali. Právne predpisy sú pritom formulované technokraticky a pomerne zložito. To študenta odradí, hoc ide o veľmi praktický predmet. Musím ale dodať, že sú aj takí, ktorých to vyslovene baví.

Počas Vašej kariéry ste získali možnosť spolupracovať s Ústavným súdom SR. Aká bola Vaša úloha?

Ako externý poradca Ústavného súdu SR som na základe štúdia spisu a po konzultáciách so sudcom spravodajcom pripravoval písomné rozhodnutia súdu či už vo forme uznesení alebo nálezov. Za desať rokov spolupráce by sa rátali asi už na stovky. Vážim si, že som bol súčasťou vecných a otvorených právnych debát vo vzťahu k prejednávaným veciam. Sudcovia boli otvorení vecným diskusiám a skôr než rozhodli boli pripravení počuť aj opačné právne názory. Veľa som sa naučil.

Prezradíte nám napokon, ako najradšej trávite svoj voľný čas?

Najkrajšie chvíle sú s rodinou. Toto leto sme naučili syna bicyklovať, nemohol som byť viac hrdý a šťastnejší. Rád si ukradnem aj čas sám pre seba, mám rád knihy, šport a po ňom aj pivko v kruhu dobrých priateľov.

+ Bonusová otázka pre čitateľov študentov: Aká je Vaša rada pre študentov práva?

Ako najaktuálnejšia rada sa javí – buďte poctiví pri písaní záverečných prác, nikdy neviete akej funkcie sa raz ujmete. Ale vážnejšie, budem parafrázovať čo bolo povedané pred rokmi mne, poctivá a kvalitná práca býva odmenená.

Logo PravF UPJS cierno biele 002

Zdroj obrázku: www.ujps.sk