Rozhovor s prekladateľom: "Nemám rád jednoduché úlohy"

Juraj Kotrusz má 32 rokov a vyštudoval právnickú fakultu v na Trnavskej univerzite. Už počas štúdia sa začal venovať jazykom a prekladateľstvu, neskôr sa na prekladanie špecializoval aj vo svojej praxi. Okrem prekladateľstva pracuje aj ako advokát a lektor angličtiny.

Rozhovor s prekladateľom: "Nemám rád jednoduché úlohy"

Ako ste sa dostali k prekladaniu?

Prvé skúsenosti s prekladaním som mal ešte počas štúdia na vysokej škole, keď som robil preklady pre známych alebo do práce. Po štúdiu práva som ako advokátsky koncipient prekladal pre zahraničných klientov a vypracovával rôzne iné veci v angličtine. Postupne som si uvedomil, že sa chcem špecializovať len na právo, pretože človek nemôže robiť všetko naraz, to nie je efektívne. Čoraz viac som sa orientoval na právne texty a snažil som sa byť čo najlepší. Urobil som si teda ďalšie skúšky, Cambridge skúšky pre právnikov a angličtinu. Po pár rokoch som si urobil aj skúšku úradného prekladateľa na ministerstve spravodlivosti a dostal som okrúhlu pečiatku.

To je všetko, čo potrebujete na úradné preklady?

Potrebujete všeobecnú štátnicu a štátne jazykové skúšky. Urobil som si ju, aby som klientom mohol ukázať, že všetko po formálnej stránke spĺňam. Po štúdiu som si založil eseročku, ktorá sa venuje prekladom. A keďže ma to vždy viac lákalo k právnickým prekladom, spravil som si aj okrúhlu pečiatku na úradný preklad. Vďaka tomu sa dostávam  primárne k právnickým textom, ako sú súdne, úradné preklady a podobne.

Avšak u mňa je prekladanie len jedna z činností, ktorým sa venujem. Nie som stopercentný prekladateľ, popri tom pracujem ako advokát a lektor právnickej angličtiny.

Ako to máte percentuálne rozdelené?

V podstate sú to tri rovnocenné časti. Všetky tri činnosti robím preto, lebo ma bavia. Keď mám chuť sa niečomu venovať viac, tak sa do toho ponorím hlbšie a snažím sa to robiť tak, aby boli všetky veci vyvážené. Aj preklad robím takpovediac pre radosť a preto, že ma to baví.

Vyberám si preklady, ktorá zaujímajú mňa, ktoré sú právne, ostatné sa snažím posúvať kolegom, ktorí sa zasa špecializujú na niečo iné. SAPT ako asociácia ma zaujala tým, že sú tam ľudia, ktorí sa na nejakú oblasť špecializujú. Nie je pre prekladateľov, ktorí potrebujú zarobiť a vezmú hocičo. Ale sú to ľudia, ktorí sú väčšinou špecializovaní.

Považujete za výhodu, vyštudovať nejaký odborný smer, alebo len jazyk?

Ideálne by určite bolo, ak by človek mal vyštudovanú aj angličtinu a napríklad aj právo. Akurát, že to zaberie veľa času a takých ľudí je málo.

Venujete sa len prekladateľstvu, alebo aj tlmočíte?

Som len prekladateľ. Myslím si, že pri tlmočení je dôležitejšie aj formálne vzdelanie, je to vec tréningu tlmočníckych techník, zapamätania si informácií a ich sprostredkovanie. Netrúfam si na to a k tlmočníkom mám veľký rešpekt. Druhá dôležitá vec je, že robím viac aktivít popri sebe a neviem si predstaviť, že by som strávil niekde celý deň tlmočením. Zobralo by mi to veľa času na iné veci, ktorým sa venujem.

Pokúsili ste sa o tlmočenie?

Ešte počas štúdia sa niekoľkokrát stalo, že môj šéf advokát mal zahraničného klienta a tlmočil som rozhovor medzi nimi. Ale už vtedy som si uvedomil, že by som nebol dobrý tlmočník, lebo som sa snažil dopĺňať niektoré informácie, a to by sa nemalo diať. Tlmočník má byť tichý pozorovateľ, nemá sa aktívne zapájať do rozhovoru.

To znamená, že neviete byť len "zrkadlo informácií"?

Asi tak, neviem sa do toho nezapojiť. Aj pri prekladoch právnych textov som si musel zvyknúť na to, že ja mám len sprostredkovať informáciu, nemám tú vec priamo riešiť. V tomto prípade som ten tichý pozorovateľ a zachovávam informáciu, ktorá ide ďalej.

Ako dlho vám trvá preložiť jednu normostranu?

Veľmi to záleží od typu textu, aj keď sa špecializujem na právne texty, ktoré mi určite idú rýchlejšie, ako nejaké iné. Nechcem to hovoriť presne, ale aj s nejakou úpravou a “proof readingom” je to približne pol hodina. Čím je text graficky zložitejší, tým sa s tým človek viac trápi.

Graficky zložitejší, znamená, že vy prekladaný text dávate aj do rovnakej formy, v akej ste ho dostali?

Áno, pretože klient si predstavuje, že dostane preklad v rovnakej podobe, v akej text na preklad zadal. Jednoduchšie je ak máte text v elektronickej forme. No práve úradní prekladatelia často pracujú s tým, že niekto prinesie vysvedčenie alebo napríklad technický preukaz a mojou snahou by malo byť formu čo najviac zachovať. Nedá sa to úplne dokonale, ale máme nejaké tabuľky a formy, s ktorými pracujeme.

V zásade robíte aj prácu grafika?

Do istej miery áno, človek musí pracovať s počítačom. Môžete ísť na to aj tak, že len preložíte text, no to nie je celkom to, čo klient očakáva. On potom musí hľadať, kde v texte sú informácie, ktoré potrebuje. Môžete to dať graficky upraviť aj niekomu inému, ale to potom zbytočne dlho trvá.

Ako presne takáto práca vyzerá?

Práve preto, že nie som veľmi na krátke a jednoduché úlohy, nerobím rodné či sobášne listy, ale ak mi príde niečo vo forme tabuliek, tabuľku musím aj zachovať. Rovnako je to aj s úradnými prekladmi, mne príde vždy text v papierovej podobe, lebo musíme originál zviazať s prekladom. Ak dostanem zo súdu zákazku, príde mi časť listín napríklad od štátnych orgánov, a snažím sa zachovať formu kvôli tomu, že ak niekoho potom zaujíma konkrétna časť textu, jednoduchšie si ju nájde.

Do akej miery pracujete so slovníkmi a na koľko ste si už svojou terminológiou istý?

V právnom preklade je so slovníkom problém, lebo právo na rozdiel od iných vedných disciplín, napríklad chémie, je špecifické tým, že každý štát ho má iné. Napríklad Briti majú kráľovnú, my ju nemáme a podobne. Mnoho vecí je trochu odlišných a automatické riešenia jednoducho neexistujú. Aj slovníky navrhnú napríklad päť, šesť riešení a vy si musíte vybrať, ktoré je to správne.

Papierové slovníky teda vôbec nepoužívate?

Nejaké mám, lenže väčšinou má hľadaný pojem nejaké tri štyri ekvivalenty, alebo rovno poviem, že to, čo navrhuje, sa mi vôbec nepáči. S papierovými teda nepracujem, pretože nie sú vydávané tak často, aby obsahovali všetky zmeny a všetko, čo človek aktuálne potrebuje.

Ako sa potom dostávate k aktuálnym informáciám?

Pracujem s počítačovým slovníkom, ktorý si aj ja sám dopĺňam a priraďujem si pojmy, ktoré mám zaužívané. Väčšinou pracujem spamäti, lebo slovnú zásobu už nejakú mám. Ak prídem k nejakému pojmu, ktorým si nie som úplne istý, nastupuje internet. To znamená, že vyhľadávam kontexty, pracujem s výkladovými slovníkmi. Moja výhoda ako právnika je, že väčšinu definícií pochopím a viem ich zasadiť do nášho právneho systému alebo naopak.

Ako si poradíte so situáciou, ak musíte napríklad z angličtiny preložiť právny predpis, ktorý u nás nemá žiadny ekvivalent?

Často sa to stáva v britskom práve, ktoré je postavené na tradíciách. Má napríklad úplne iný systém evidencie nehnuteľností. V takýchto prípadoch používam pojmy, ktoré sú neutrálne a mohli by zodpovedať jednej aj druhej verzii.

Viete to vysvetliť na nejakom príklade?

Kontakt s Veľkou Britániou uľahčuje Európska únia, ktorá musí vytvárať jednotný rámec pre kontinentálny aj angloamerický systém práva. EÚ hľadá pojmy v rámci európskeho práva, aby pokryli aj ich, aj našu časť. Typickým príkladom je pojem domicil. Ten v britskom práve znamená pobyt, no my sme zvyknutí na pojmy trvalý pobyt a prechodný pobyt. Oba sú postavené na princípe registrácie a nikto neskúma, kde reálne bývate. Domicil v britskom práve nevyžaduje žiadnu registráciu, ide o miesto, na ktorom sa človek zvyčajne zdržiava. A tak európske právo k tomu vytvorilo pojem obvyklý pobyt, ktorý sa obyčajne používa.

Ak idete naopak, zo slovenčiny do angličtiny, a potrebujete človeku vysvetliť, čo znamená pojem náš "trvalý pobyt"?

V takom prípade im musíme vysvetliť, o čo presne ide. To znamená, že trvalý pobyt je niečo registrované, teda zdôrazníme slovo registered a potom aj slovo permanent, teda to, že je trvalý. Takže vytvárame pojmy, ktoré vysvetlia stav. A samozrejme vždy pomáha, ak sa aspoň trochu orientujete v ich právnom prostredí, aby ste to vedeli k niečomu pripodobniť.

To znamená, že do zátvorky ešte napíšete, že to je niečo ako váš domicil?

Až tak ďaleko väčšinou nejdeme. Skôr tam dáme slovenský pojem, aby bolo čitateľovi právnikovi jasné, z čoho vychádzame a ak je práve tento pojem dôležitý, vie si o tom svojou vlastnou cestou zistiť viac.

Pri oficiálnych prekladoch vás neláka vysvetľovať niekedy zmysel toho textu, teda to, čo tým chcel človek povedať?

Aj kolegom sa snažím vysvetľovať, že prekladateľ má byť len sprostredkovateľom informácie a nemá riešiť daný stav. Vždy si musíme dať pozor na to, aby text, ktorý od nás vyjde, čo najviac pripomínal východiskový text. Aj keď tie môžu byť aj nezmyselné alebo obsahujú chyby, ktoré si prekladateľ všimne. Vieme tam napísať napríklad poznámku prekladateľa, že týmto zrejme bolo myslené niečo iné, ale nesmieme do toho nijako zasahovať.

Nemáte problém, ak dostanete napríklad list v angličtine zo Španielska a daný preklad zo španielčiny do angličtiny je zmätočný?

Stáva sa, že ak je text prekladaný dvakrát, posun vo význame už môže byť väčší. Keď vidíte angličtinu od neangličana, vidíte aj to, akým spôsobom uvažoval. V slovanských jazykoch je to cítiť. Napríklad poľský preklad dokáže Slovák veľmi dobre dešifrovať, lebo sa vie do reči vcítiť. Ale niekedy príde aj taká informácia, ktorá je nezrozumiteľná. Vtedy treba zadávateľovi vysvetliť, že s takýmto textom sa pracovať nedá. 

Už ste niekedy text vrátili?

Nikdy som sa až do takého štádia nedostal. Stalo sa mi, že niekedy bol preklad veľmi kostrbatý, ale snažil som sa z neho dostať čo najviac. Potom som dal na koniec poznámku, že zrejme originál nebol v angličtine a neoficiálne som upozornil súd, nech v prípade pochybnosti kontaktujú zadávateľa.

Akú oblasť práva prekladáte najčastejšie?

Väčšinou sa stretávam s trestným právom, aj keď ako advokát sa skôr venujem občianskemu či obchodnému. Môžete byť prekladateľ špecializovaný na právo, ale nemôžete sa špecializovať ešte na nejakú konkrétnu oblasť práva, až taký veľký trh nemáme.

Čo u vás na stole zvyčajne končí? Sú to úradné preklady, alebo skôr komerčné záležitosti?

Je to tak pol na pol. Z úradných prekladov tvoria 90 percent dokumenty zo súdov a prokuratúry a pri komerčných prekladoch sa na mňa často obrátia kolegovia advokáti, pretože mi dôverujú, že text pochopím správne. Majú totiž skúsenosti s veľkými prekladateľskými agentúrami, kde bolo jednoduché zadať úlohu, len postupne zisťovali, že výsledný text nie je taký, aký by chceli. Advokáti sú špecifickí, pretože textu veľmi dobre rozumejú a aj by si ho vedeli preložiť, no nemajú na to čas. Advokáti sú pre mňa dobrým zadávateľmi preto, lebo si preveria, že je preklad urobený tak, ako chceli. A ak sa ozvú znovu, je to pre mňa znak, že boli s mojou prácou spokojní.

Kvantá oficiálnych listín, nariadení či smerníc vyprodukuje aj EÚ. Dostane sa niečo z toho na preklad aj k Vám?

EÚ je špecifická tým, že má veľké množstvo vlastných prekladateľov. Napriek tomu sa niekedy snažia zháňať aj ľudí na voľnej nohe. Vtedy sa ale neozvú komukoľvek kedykoľvek, človek musí prejsť rôznymi výberovými procesmi. A mne sa práve teraz podarilo dostať sa za takéhoto externého prekladateľa pre Súdny dvor EÚ, takže dúfam, že čoskoro sa budem môcť podieľať aj na preklade súdnych rozhodnutí EÚ.