Šéfom Generálnej prokuratúry SR už nebude musieť byť len prokurátor

Poslanci Národnej rady SR (NR SR) na schôdzi dňa 2. septembra 2020 schválili novelu zákona o prokuratúre, ktorý bol vrátený a pripomienkovaný prezidentkou. Prečítajte si, aké novinky schválená novela prináša.

Martina Vanc 10. 09. 2020 5 min.

Návrh predložili ešte v júni tohto roka poslanci Juraja Šeliga, Alojz Baránik, Ondrej Dostál, Petry Hajšelová a Milana Vetrák. Ako uviedli na tlačovej konferencii, poslanecký návrh zákona je logickým pokračovaním záväzkov vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády SR. „Voľba generálneho prokurátora je najdôležitejšou voľbou tohto roka, pretože sa ukázalo, akým spôsobom vie prokurátor vstúpiť do konania, ako vie mnohé veci ignorovať a ako keď má vôľu a záujem vie postupovať riadne, tak aby spravodlivosť na Slovensku platila pre všetkých“, vyjadril sa Juraj Šeliga narážajúc na posledné veľké kauzy ako vražda Jána Kuciaka, nahrávky bývalého generálneho prokurátora Trnku a vzatie do väzby viacerých sudcov.

Hlavným cieľom predloženého návrhu bolo zaviesť transparentný model výberu kandidátov na funkciu generálneho prokurátora a sprístupniť túto funkciu širšiemu okruhu kandidátov, nie len prokurátorom. Ako uvádza dôvodová správa k návrhu zákona: „Na dosiahnutie tohto cieľa sa v návrhu zákona navrhuje:

  1. otvoriť prístup k funkcii generálneho prokurátora aj osobám, ktoré nie sú prokurátormi,
  2. zmeniť podmienky pre vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora po vzore kandidátov na sudcu ústavného súdu vrátane bezúhonnosti a požiadaviek na morálnu a osobnú integritu,
  3. zaviesť povinné verejné vypočutie všetkých kandidátov o funkciu generálneho prokurátora v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky podľa štandardov „grilovania“ kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

Najväčšia zmena, ktorou je odstránenie podmienky byť prokurátorom pri voľbe na generálneho prokurátora, bola inšpirovaná po vzore niektorých členských štátov EÚ, v ktorých generálni prokurátori nepôsobili pred nástupom do funkcie ako prokurátori, ale prichádzajú z justície, exekutívy a služieb z medzinárodných organizácii. V Spojenom kráľovstve boli poslední dvaja generálni prokurátori advokáti. Podmienka byť prokurátorom sa nahrádza podmienkou, podľa ktorej musí mať kandidát minimálne 15 ročnú prax v právnickom povolaní a vek aspoň 40 rokov. Zároveň bude musieť kandidát preukázať aj bezúhonnosť  a zložiť odbornú justičnú skúšku.

Na Generálnu prokuratúru SR sme sa obrátili s otázkou, či považujú za prínosné zavedenie možnosti uchádzať sa o post šéfa generálnej prokuratúry aj „neprokurátorom“:  

„Funkcia generálneho prokurátora je výkonná funkcia, ktorá predpokladá ovládanie všetkých prokurátorských činností na všetkých úsekoch činnosti prokuratúry a stupňoch prokuratúry, vrátane rozhodovacej činnosti v súvislosti s vymedzením pôsobnosti generálneho prokurátora.

Nie je to reprezentatívna funkcia preto, podľa generálnej prokuratúry, by mal byť do funkcie generálneho prokurátora navrhovaný prokurátor, ktorý bude od prvého dňa schopný kvalifikovane a erudovane plniť všetky povinnosti vyplývajúce mu z funkcie generálneho prokurátora,“

poskytli pre Právne noviny vyjadrenie zástupcovia Generálnej prokuratúry SR.

Návrh rozširuje aj okruh osôb, ktoré môžu podávať návrhy na voľbu kandidáta na generálneho prokurátora. Doteraz to boli výlučne poslanci NR SR, po novom to budú aj:

  • minister spravodlivosti SR,
  • Rada prokurátorov Slovenskej republiky,
  • verejný ochranca práv,
  • profesijné organizácie právnikov (napr. komory),
  • vedecké inštitúcie zamerané na oblasť práva (právnické fakulty, SAV).

Účinnosť bola navrhnutá na deň vyhlásenia zákona z dôvodu, aby bolo možné nové pravidlá aplikovať na najbližšiu voľbu generálneho prokurátora, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou prebehne na jeseň 2020.

Prezidentka SR však uvedený návrh novely koncom júla vetovala z dôvodu, že viaceré ustanovenia považovala za protiústavné. Žiadala odstrániť  tie ustanovenia, podľa ktorých by poslanci mohli navrhnúť prezidentovi, resp. aj sami poslanci odvolať aj generálneho aj špeciálneho prokurátora v prípade, že prestal funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne. Prezidentka okrem iného argumentovala aj skutočnosťou, že postih za takéto konanie generálneho alebo špeciálneho prokurátora spadá výlučne pod ústavný súd, ktorému ústava zveruje výkon disciplinárnej moci. Obídením týchto procesov by nebolo garantované právo na spravodlivý proces a právo na obhajobu. „Návrh národnej rady na odvolanie generálneho prokurátora, ako aj odvolanie špeciálneho prokurátora národnou radou, ako aj v prípade, ak národná rada vyhodnotí, že svoju funkciu prestali vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne, predstavuje politické rozhodnutie, ktoré úplne ignoruje právo osoby, ktorá ma byť postihnutá odvolaním z apolitickej a odbornej verejnej funkcie za konanie napĺňajúce znaky disciplinárneho previnenia, na prerokovanie jej veci pred súdom alebo iným nezávislým orgánom a na obhajobu a neposkytuje tejto osobe vôbec žiadnu z procesných záruk spravodlivého procesu,“ píše sa v liste prezidentky adresovaného NR SR.

Jednou zo záruk nestrannosti orgánov ochrany práva (kam patria aj prokurátori) je ich zásadná neodvolateľnosť. Preto sú prokurátori na Slovensku ustanovení do svojich funkcii bez časového obmedzenia a odvolateľní len podľa ústavou, resp. zákonom stanovených dôvodov. V opačnom prípade by mohli byť prokurátori závislí od iných zložiek moci. Ak by vykonávali svoje funkcie s vopred známym časovým obmedzením, mohli by byť vystavení stresu z dôvodu predstavy straty povolania – uvedené by mohlo zapríčiniť sledovanie vlastných záujmov pred záujmom verejným. Uvedené odôvodnenie sa použilo aj na ustanovenie, podľa ktorých mala uplynutím alebo zánikom funkčného obdobia generálneho aj špeciálneho prokurátora zaniknúť tá konkrétna funkcia.

V stredu 2. septembra poslanci schválili novelu zákona o prokuratúre aj s pripomienkami prezidentky. V schválenom zákone sa nachádza aj podmienka, podľa ktorej generálny aj špeciálny prokurátor nesmie byť posledné 2 roky pred vymenovaním do funkcie prezidentom SR, poslancom NRSR a Európskeho parlamentu, členom vlády, štátnym tajomníkom, predsedom samosprávneho kraja, starostom, primátorom alebo verejným ochrancom práv. Kandidátov bude pred voľbou poslancov ešte verejne vypočúvať ústavnoprávny výbor.