Európske právo



Európska komisia tento týždeň zaslala Českej republike, Maďarsku a Poľsku odôvodnené stanoviská pre nesplnenie ich právnych záväzkov týkajúcich sa premiestňovania imigrantov. Napriek tomu, že Komisia tieto tri krajiny opakovane vyzývala na prijatie opatrení a minulý mesiac proti nim začala konanie o porušení právnych predpisov, tieto tri krajiny porušujú aj naďalej právne povinnosti a neberú ohľad na svoje záväzky voči Grécku, Taliansku a ďalším členským štátom.



Generálny advokát Bot navrhuje, aby Súdny dvor zamietol žaloby Slovenska a Maďarska proti dočasnému mechanizmu povinného premiestnenia žiadateľov o azyl. Tento mechanizmus skutočne a primerane prispieva k tomu, aby mohli Grécko a Taliansko čeliť dôsledkom migračnej krízy z roku 2015.



Prednedávnom Veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva vyhlásila rozsudok vo veci Dubská a Krejzová proti Českej republike. Prečítajte si o tom, ako súd rozhodol.



Moderná a vyvinutá európska spoločnosť čelí v súčasnosti mnohým problémom. Jedným z nich je aj celosvetová snaha rôznych záujmových skupín legalizovať svoje „čierne“ príjmy z trestnej činnosti na území členských štátov Európskej únie. Teroristi, organizovaný zločin, daňoví podvodníci, nepoctiví oligarchovia, diktátori z tretieho sveta, či naši domáci korupční politici majú stále pretrvávajúci záujem na beztrestnom a otvorenom využívaní svojich pochybných či otvorene ilegálnych príjmov v blahobyte európskej ekonomiky. Odpoveďou má byť sprísnenie regulácie, ktorá sa začne uplatňovať už na začiatku leta roku 2017. Čo je možné očakávať od pripravovaných zmien na národnej úrovni?



Smernica o ochrane osobných údajov postupne dostáva novú tvár. Primárne za to vďačíme technologickému posunu, sekundárne niektorým kauzám celosvetového rozmeru.



Európska únia po piatkových útokoch v Paríži prvýkrát vo svojej histórii aktivuje ustanovenia o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike.



Prečítajte si nové informácie o verejnej konzultácii, ktorá sa uskutočňuje z iniciatívy Európskej Komisie.



Európsky súd pre ľudské práva zverejnil zaujímavé rozhodnutie zo dňa 16. júla 2015. Pozrime sa, čo bolo predmetom tejto právnej veci a ako súd rozhodol.



Európsky súd pre ľudské práva zverejnil rozhodnutie prijaté 2. júna 2015 v prípade bývalého predsedu Najvyššieho súdu - Harabin proti Slovenskej republike.



Veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva rozhodla v prípade Delfi AS proti Estónsku. Ústrednou otázkou vo veci bolo, či prevádzkovateľ spravodajského portálu nesie zodpovednosť za vyjadrenia tretích osôb, ktoré sa zúčastnia diskusie pod článkom.

 



Sťažovateľ žaloval Slovenskú republiku pre porušenie práva na majetok zaručeného článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Slovenská republika mala porušiť Dohovor konaním daňových orgánov, ktoré zakazovali v daňovom konaní sťažovateľovi disponovať s jeho nehnuteľnosťami z dôvodu daňového nedoplatku počas šiestich rokov. Sťažovateľ neskôr podal na všeobecný súd žalobu na náhradu škody voči štátu.