Judikatúra



​Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) 21. mája 2019 vyhlásil rozsudok v prípade O.C.I. a ďalší proti Rumunsku, ktorým rozhodol o porušení článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konštatoval, že rumunské súdy pri nariadení návratu detí do štátu ich obvyklého pobytu dostatočne nezvážili vážne nebezpečenstvo domáceho násilia.​



Smernica Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov definuje osobné údaje ako akúkoľvek informáciu, ktorá sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby. Prečítajte si zaujímavé rozhodnutie Súdneho dvora EÚ.



Prečítajte si najnovšie rohodnutie ústavného súdu o skúmaní podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov.



Ak by si veriteľ uplatnil svoje právo na rozhodcovskom súde, ktorého rozhodca nemal právomoc vydať rozhodcovský rozsudok, ide o uplatnenie práva u príslušného orgánu v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka? Ako je to so zachovaním účinkov podanej žaloby pred takýmto rozhodcovským súdom a spočívaním plynutia premlčacej doby sa dočítate v tomto rozhodnutí ústavného.



Prečítajte si, aký má názor riaditeľ divízie ústavnej spravodlivosti zo sekretariátu Benátskej komisie a riadny člen Benátskej komisie Schnutz Rudolf Dürr na základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám našich piatich kandidátov na post sudcov ústavného súdu.



Vlastnícke právo je jedným z práv, ktoré garantuje zákon s najväčšou právnou silou, Ústava Slovenskej republiky. Obsahom vlastníckeho práva zvykne byť označovaná tzv. triáda vlastníckych oprávnení- právo vec držať, disponovať ňou a užívať ju a jej plody, ak sa jedná o vec plodonosnú. Vlastník je vo svojej dispozícii s vecou natoľko slobodný, že môže vec opustiť a svojho vlastníckeho práva sa vzdať. Aké podmienky musia byť v takomto prípade splnené?



V dnešnom príspevku sa budeme venovať problematike neodkladných opatrení súdu, konkrétne postupu súdov v prípade odvolania voči uzneseniam, ktoré ich ukladajú. Na úvod sme sa rozhodli položiť otázku, ktorú by mal tento príspevok zodpovedať: Stačí, ak sa odvolací súd v horeuvedených prípadoch v odôvodnení svojho uznesenia obmedzí na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia?



Väzba predstavuje jeden z najciteľnejších zásahov do práv a slobôd jednotlivca. Väzba obmedzuje osobu, na ktorú sa v zmysle princípu prezumpcie neviny hľadí stále ako na nevinnú, na jednom z jej základných slobôd, na osobnej slobode. K takýmto zásahom môže dochádzať len v nevyhnutných prípadoch, na nevyhnutný čas a len v prísnom súlade s dikciou zákona. Väzba je prostriedkom ultima ratio, ktorý môže byť použitý len, ak miernejšie zásahy do integrity jednotlivca nemôžu byť použité alebo by boli neúčelné.



Trestné právo je odvetvím, zaoberajúcim sa tou najzávažnejšou protiprávnou činnosťou, následkom ktorej sú najprísnejšie sankcie. Trestný zákon, ako základná úprava hmotnej časti trestného práva prináša rozmanitú škálu skutkových podstát trestných činov. Pri skúmaní každého skutku je potrebné dôsledne zisťovať okolnosti prípadu a dopracovať sa k správnej klasifikácii skutku. Nesprávne zaradenie činu k skutkovej podstate môže mať za následok neprimerane vysokú sankciu a v konečnom dôsledku predstavovať citeľný zásah do integrity jednotlivca.



Prinášame sice starší, ale stále záujímavý nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý odpovedá na otázku, či môžeme policajta (verejného činiteľa) fotografovať pri výkone jeho služobnej činnosti. V širšom rozsahu sa dotýka i kolízie osobnostných práv verejného činiteľa a práva na informácie zo strany verejnosti.



Konania, týkajúce sa pracovnoprávnej agendy nie sú v slovenskej, či českej justícii ničím ojedinelým. Osobitnú pozornosť by sme chceli venovať sporom medzi zamestnancom a zamestnávateľom v prípadoch, kedy došlo k úrazu, či poškodeniu zdravia na pracovisku. Nepochybne ide o spory, vyžadujúce si rozsiahle zisťovanie skutkového stavu. Čo však v prípade, že vôbec nie je jasné, či k vzniku pracovného pomeru vôbec došlo?

Strana 1 z 8