PNlife

Výdavky na výskum a vývoj na Slovensku sú pod priemerom EÚ

Výdavky na výskum a vývoj na Slovensku sú pod priemerom EÚ

Výskum a vývoj patria k prioritám EÚ, vďaka svojej nevyhnutnosti pre dlhodobý udržateľný rozvoj krajín. Empirické výskumy poukazujú na závislosť rastu produktivity od hrubých domácich výdavkov na výskum a vývoj vyjadrených ako percento HDP (napr. Coccia 2009). Lisabonská stratégia EÚ stanovila štátom únie ako cieľ vynaložiť 3 % HDP na výskum a vývoj. Keďže tento cieľ nebol do pôvodného termínu roku 2010 splnený, nová stratégia Európa 2020 ho znovu adoptovala ako jeden z piatich kľúčových cieľov pre EÚ.

ECB znížila úrokové sadzby

Banka.

Európska centrálna banka 4. Septembra 2014 prekvapivo znížila úrokové sadzby o 10 bázických bodov. Kľúčová sadzba klesla z 0,15 % na 0,05 %, jednodňová depozitná sadzba klesla na -0,2 % a jednodňová sadzba, za ktorú si môžu finančné inštitúcie na jeden deň vypožičať zdroje, klesla na 0,3 %.

Slovenská ekonomika ďalej rastie vďaka domácemu dopytu

Rast ekonomiky

Štatistický úrad potvrdil svoj predchádzajúci odhad rastu ekonomiky v 2. štvrťroku na úrovni 2,5 % medziročne. Zverejnená štruktúra ukázala, že ekonomiku stále viac ťahá domáci dopyt, konkrétne spotreba domácností a investície. V rámci investícií stúpla najmä tvorba zásob. Rast vývozov nestačí pokrývať rast dovozov, preto je príspevok zahraničného obchodu k rastu negatívny (pokiaľ vývozy stúpli o 3,4 % r/r, dovozy zrýchlili na 5,5 %).

Vláda predstavila návrh rozpočtu

Rozpočet na rok 2015

Vláda predstavila návrh rozpočtu na rok 2015 – deficit by mal dosiahnuť 2,5% HDP, blízko tohtoročného plánu na úrovni 2,6 % HDP. Medzi hlavné opatrenia, vďaka ktorým by sa rozpočet mal naplniť, patrí ponechanie DPH na úrovni 20 % (namiesto pôvodne plánovaného poklesu na 19 %), zmeny v pravidlách odpisovania pre daňové účely, kroky na zlepšenie výberu daní a pokračovanie reformy verejnej správy. Na roky 2016 a 2017 plánuje vláda zníženie deficitu na 1,4 % HDP a na 0,4 % HDP.

Odluka cirkví od štátu III: aký dopad má Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou?

Základná zmluva

Povinnosť finančne zabezpečovať všetky registrované cirkví a náboženské spoločnosti nevyplýva len z osobitného zákona, ale okrem toho SR podpísala Základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Kedy bola táto zmluva prijatá, o aký typ zmluvy ide a prečo jej znenie nielen akademici považujú za kontroverzné?