Finančné právo



 Zjesenievať sa začína už aj na hradnom vŕšku a Národnej rade bolo za uplynulý týždeň doručených hneď niekoľko návrhov zákonov. Koľko budete po novom platiť za prepis vozidla, či už odzvonilo kontrolným nálepkám na predných sklách áut a aj to, ako budú po novom kontrolované volebné lístky sa dozviete v dnešnom vydaní Legal shot-u.



Prevod licencií ako aj samotného know-how medzi krajinami Európskej únie je súčasť samotného vnútorného trhu. Obzvlášť zaujímavé sú prevody takýchto práv do krajín s nižším daňovým zaťažením. Ide automaticky o prípad zneužitia práva, ak majiteľ internetovej stránky prevedie know-how k tejto stránke do krajiny s nižšou DPH? Súdny dvor Európskej únie pozná odpoveď.



Príjmy štátneho rozpočtu oproti rovnakému obdobiu minulého roka boli vyššie o 128,5 mil. eur, čo v medziročnom porovnaní predstavuje nárast o 3,1 %. Výdavky štátneho rozpočtu boli medziročne vyššie o 784,3 mil. eur (+16,5 %). Štátny rozpočet tak dosiahol ku koncu apríla 2019 schodok vo výške 1,206 mld. eur. Uvedené hospodárenie znamenalo medziročné zvýšenie schodku štátneho rozpočtu o 655,8 mil. eur. Medziročný prepad schodku ovplyvnila splátka za vojenské lietadlá.



Dňom 1.1.2018 nadobudla účinnosť novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), v ktorej bol upravený § 65 Osobitná úprava uplatňovania dane pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry. Výraznú zmenu to prinieslo podnikateľským subjektom, ktoré nie sú cestovnými kanceláriami, avšak poskytujú služby cestovného ruchu, ktorými sú ubytovanie a/alebo doprava.



Finančná správa SR predložila do NR SR novelu zákona, ktorý by mal meniť fungovanie a používanie systému eKasa. Podľa návrhu ma byť s bločkom identifikovaný aj zákazník a jeho nákup. 



V posledných dňoch v médiách zarezonoval návrh novely zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu. Do popredia vystupuje najmä zásah do oblasti bankového tajomstva. Podľa navrhovanej úpravy majú byť bankové subjekty povinné raz ročne poskytovať v elektronickej podobe informácie, tvoriace predmet bankového tajomstva, o klientoch, ktorí sú právnickými osobami alebo podnikateľmi, a to na základe písomnej žiadosti Ministerstva financií alebo Finančného riaditeľstva.



Bratislava – 27.6.2018 - Virtuálne meny zaznamenali za uplynulý rok ohromný boom. Vďaka tzv. kryptomenám zbohatlo už aj na Slovensku viacero ľudí a začali sa o nich zaujímať aj už aj firmy, a to či už na platbu za svoje služby alebo ako odmenu pre svojich zamestnancov. Na aktuálnu situáciu zareagovalo aj Ministerstvo Financií SR, ktoré vydalo v marci 2018 usmernenie k postupu zdaňovania virtuálnych mien, ktoré prinieslo nové informácie ako aj a viacero zmien v tejto oblasti. Od 1.10.2018 by mala byť účinná novela Zákona o dani z príjmov, ktorá názory MF SR pretransformovala do zákonnej podoby. Aj napriek tomuto posunu, stále vyvstáva mnoho nezodpovedaných otázok v oblasti zdaňovania kryptomien. Daňový poradca a Partner poradenskej spoločnosti Accace vysvetľuje, s akými daňovými problémami v oblasti kryptomien sa stretáva najčastejšie a kde vidí medzery v aktuálnej legislatíve.



Initial Coin Offering, v skratke ICO, je spôsob crowdfundingu spojený s technológiou založenou na blockchaine, ktorý prostredníctvom tokenov umožňuje každému kto ovláda základy „browsovania“ po internete participovať na crowdfundingu rôznych projektov a benefitovať z ich úspechu. 



Zákon č. 186/2009 Z. z.  o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov unifikuje podmienky, za ktorých možno vykonávať finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo v rôznych segmentoch finančného trhu.[1] Ide o sektor poistenia alebo zaistenia, kapitálového trhu, doplnkového dôchodkového sporenia,  poskytovania úverov a spotrebiteľských úverov, prijímania vkladov a starobného dôchodkového sporenia.



Viac ako 13 miliónov dôverných dokumentov uniklo z advokátskej kancelárie Appleby a zo spoločností Estera a Asiaciti Trust, ktoré sa špecializujú na podnikanie a správu majetku cez tzv. offshore jurisdikcie.  Osobnosti na zoznamoch ako kráľovná Alžbeta II., kolumbijský prezident Juan Manuel Santon, či spevák Bono údajne dopĺňajú aj niektoré relatívne známe slovenské mená. Aj keď sa zdá, že vlna spoločenskej nevôle nie je taká intenzívna ako pri tzv. Panama Papers, je to ďalší hurikán, ktorý podkopáva tradičný business model využívaný týmito, predovšetkým malými ostrovčekmi. Ak predpokladáme, že jedného dňa bude svet limitovať k absolútnej transparentnosti, je už dnes veľmi dôležité poznať odpoveď na otázku, či nie je využívanie offshore jurisdikcií ilegálne alebo dokonca trestné.

Strana 1 z 5