Finančné právo



Zákon č. 186/2009 Z. z.  o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov unifikuje podmienky, za ktorých možno vykonávať finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo v rôznych segmentoch finančného trhu.[1] Ide o sektor poistenia alebo zaistenia, kapitálového trhu, doplnkového dôchodkového sporenia,  poskytovania úverov a spotrebiteľských úverov, prijímania vkladov a starobného dôchodkového sporenia.



Viac ako 13 miliónov dôverných dokumentov uniklo z advokátskej kancelárie Appleby a zo spoločností Estera a Asiaciti Trust, ktoré sa špecializujú na podnikanie a správu majetku cez tzv. offshore jurisdikcie.  Osobnosti na zoznamoch ako kráľovná Alžbeta II., kolumbijský prezident Juan Manuel Santon, či spevák Bono údajne dopĺňajú aj niektoré relatívne známe slovenské mená. Aj keď sa zdá, že vlna spoločenskej nevôle nie je taká intenzívna ako pri tzv. Panama Papers, je to ďalší hurikán, ktorý podkopáva tradičný business model využívaný týmito, predovšetkým malými ostrovčekmi. Ak predpokladáme, že jedného dňa bude svet limitovať k absolútnej transparentnosti, je už dnes veľmi dôležité poznať odpoveď na otázku, či nie je využívanie offshore jurisdikcií ilegálne alebo dokonca trestné.



Bude výsledkom pôsobenia nového Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 zo dňa 20. mája 2015 efektívnejšia spolupráca medzi správcami hlavného a vedľajšieho insolvenčného konania? Prinieslo Nariadenie sankčný mechanizmus pre prípady, kedy správcovia úmyselne nespolupracujú a sťažujú tak koordináciu paralelne prebiehajúcich insolvenčných konaní?



Nelegálne podnikanie na internete sa vykonáva viacerými spôsobmi. Voči jednému z nich hľadá Finančná správa účinné riešenie. Podarí sa však reálne túto situáciu vyriešiť a najmä technicky zrealizovať?



Sukuk je často označovaný ako islamský dlhopis. Toto porovnanie je síce do veľkej miery nepresné, ale vychádza z toho, že sukuk je najvyššou vrstvou finančnej štruktúry, ktorá umožňuje participáciu veľkého množstva investorov (vrátane verejnosti) na financovaní kapitálovo náročných aktív a projektov.



Bai salam a istisna’a sú kúpnopredajné zmluvy s dodávkou predmetu v budúcnosti, ktoré umožňujú financovať výrobu komodít alebo akvizíciu aktív na objednávku, pričom zákaz neistoty/nadmerného rizika gharar je stále rešpektovaný, keďže riziko vyplývajúce z povahy týchto zmlúv sa považuje za nevyhnutnú súčasť príslušnej podnikateľskej činnosti.



Idžara je islamským ekvivalentom nájmu (lízingu), a to či už finančného alebo operatívneho, ktorým môže dlžník financovať akvizíciu ako aj získať dodatočné finančné prostriedky prostredníctvom refinancovania už existujúcich aktív.



Murabaha a tawwaruq predstavujú štruktúry podobné lízingu, prostredníctvom ktorých sa realizuje predovšetkým akvizičné financovanie, a to formou odloženia splatnosti kúpnej ceny a jej navýšenia prirážkou, ktorá je odmenou pre veriteľa stojaceho medzi predávajúcim a dlžníkom.  



Zákazy riba a gharar, ktoré sú v protiklade k princípom konvenčného finančného sektoru, možno pri islamskom financovaní rešpektovať použitím jednej alebo kombináciou viacerých pomenovaných zmlúv. V tejto časti sa pozrieme na zmluvné štruktúry mušaraka a mudaraba, ktoré reprezentujú formu obchodného partnerstva medzi veriteľom a dlžníkom.



Jedným zo základných pilierov islamského finančníctva je rešpektovanie zákazu akéhokoľvek prírastku na istinu pohľadávky (riba), čo v praktickom hľadisku znemožňuje veriteľovi účtovať na úver úrok. Druhým podstatným odlišovateľom je zákaz nadmernej neistoty v transakciách (gharar), v dôsledku ktorého musia transakcie prebiehať v reálnej ekonomike a nielen na čisto špekulatívnej báze obchodovania s rizikom, resp. s náhodou. V neposlednom rade, ak aj financovanie prebieha v súlade so šaríou, je tiež nutné dbať na to, aby sa netýkalo komodít alebo aktivít, ktoré sú moslimom zakázané.