Finančné právo



Bratislava – 27.6.2018 - Virtuálne meny zaznamenali za uplynulý rok ohromný boom. Vďaka tzv. kryptomenám zbohatlo už aj na Slovensku viacero ľudí a začali sa o nich zaujímať aj už aj firmy, a to či už na platbu za svoje služby alebo ako odmenu pre svojich zamestnancov. Na aktuálnu situáciu zareagovalo aj Ministerstvo Financií SR, ktoré vydalo v marci 2018 usmernenie k postupu zdaňovania virtuálnych mien, ktoré prinieslo nové informácie ako aj a viacero zmien v tejto oblasti. Od 1.10.2018 by mala byť účinná novela Zákona o dani z príjmov, ktorá názory MF SR pretransformovala do zákonnej podoby. Aj napriek tomuto posunu, stále vyvstáva mnoho nezodpovedaných otázok v oblasti zdaňovania kryptomien. Daňový poradca a Partner poradenskej spoločnosti Accace vysvetľuje, s akými daňovými problémami v oblasti kryptomien sa stretáva najčastejšie a kde vidí medzery v aktuálnej legislatíve.



Initial Coin Offering, v skratke ICO, je spôsob crowdfundingu spojený s technológiou založenou na blockchaine, ktorý prostredníctvom tokenov umožňuje každému kto ovláda základy „browsovania“ po internete participovať na crowdfundingu rôznych projektov a benefitovať z ich úspechu. 



Zákon č. 186/2009 Z. z.  o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov unifikuje podmienky, za ktorých možno vykonávať finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo v rôznych segmentoch finančného trhu.[1] Ide o sektor poistenia alebo zaistenia, kapitálového trhu, doplnkového dôchodkového sporenia,  poskytovania úverov a spotrebiteľských úverov, prijímania vkladov a starobného dôchodkového sporenia.



Viac ako 13 miliónov dôverných dokumentov uniklo z advokátskej kancelárie Appleby a zo spoločností Estera a Asiaciti Trust, ktoré sa špecializujú na podnikanie a správu majetku cez tzv. offshore jurisdikcie.  Osobnosti na zoznamoch ako kráľovná Alžbeta II., kolumbijský prezident Juan Manuel Santon, či spevák Bono údajne dopĺňajú aj niektoré relatívne známe slovenské mená. Aj keď sa zdá, že vlna spoločenskej nevôle nie je taká intenzívna ako pri tzv. Panama Papers, je to ďalší hurikán, ktorý podkopáva tradičný business model využívaný týmito, predovšetkým malými ostrovčekmi. Ak predpokladáme, že jedného dňa bude svet limitovať k absolútnej transparentnosti, je už dnes veľmi dôležité poznať odpoveď na otázku, či nie je využívanie offshore jurisdikcií ilegálne alebo dokonca trestné.



Bude výsledkom pôsobenia nového Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 zo dňa 20. mája 2015 efektívnejšia spolupráca medzi správcami hlavného a vedľajšieho insolvenčného konania? Prinieslo Nariadenie sankčný mechanizmus pre prípady, kedy správcovia úmyselne nespolupracujú a sťažujú tak koordináciu paralelne prebiehajúcich insolvenčných konaní?



Nelegálne podnikanie na internete sa vykonáva viacerými spôsobmi. Voči jednému z nich hľadá Finančná správa účinné riešenie. Podarí sa však reálne túto situáciu vyriešiť a najmä technicky zrealizovať?



Sukuk je často označovaný ako islamský dlhopis. Toto porovnanie je síce do veľkej miery nepresné, ale vychádza z toho, že sukuk je najvyššou vrstvou finančnej štruktúry, ktorá umožňuje participáciu veľkého množstva investorov (vrátane verejnosti) na financovaní kapitálovo náročných aktív a projektov.



Bai salam a istisna’a sú kúpnopredajné zmluvy s dodávkou predmetu v budúcnosti, ktoré umožňujú financovať výrobu komodít alebo akvizíciu aktív na objednávku, pričom zákaz neistoty/nadmerného rizika gharar je stále rešpektovaný, keďže riziko vyplývajúce z povahy týchto zmlúv sa považuje za nevyhnutnú súčasť príslušnej podnikateľskej činnosti.



Idžara je islamským ekvivalentom nájmu (lízingu), a to či už finančného alebo operatívneho, ktorým môže dlžník financovať akvizíciu ako aj získať dodatočné finančné prostriedky prostredníctvom refinancovania už existujúcich aktív.



Murabaha a tawwaruq predstavujú štruktúry podobné lízingu, prostredníctvom ktorých sa realizuje predovšetkým akvizičné financovanie, a to formou odloženia splatnosti kúpnej ceny a jej navýšenia prirážkou, ktorá je odmenou pre veriteľa stojaceho medzi predávajúcim a dlžníkom.