Medzinárodné právo



Vatikánska zmluva (326/2001 Z. z.) uzavretá medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, z roku 2000, upravuje postavenie katolíckej cirkvi na Slovensku a značne zasahuje do slovenskej legislatívy. Zmluva má medzinárodný charakter čo znamená, že v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR patrí medzi právne akty najvyššej vnútroštátnej právnej relevancie.



Slovensko bude poskytovať pomoc utečencom a osobám pod medzinárodnou ochranou. Vyplýva to z návrhu trojstrannej Dohody medzi vládou SR, Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM) o humanitárnom transfere utečencov, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, cez SR. Dohodu schválila vláda 9. júla 2014 na návrh Ministerstva vnútra SR.



Na základe požiadavky Stálej Misie Ukrajiny pri NATO a následne požiadavky NATO boli členské štáty oslovené o posúdenie možnosti poskytnutia humanitárnej pomoci pre Ukrajinu. Počas mája 2014 bola taktiež poskytnutá pomoc Balkánskym štátom, ktoré postihli povodne. O akú pomoc konkrétne išlo a vakej bola výške?



Odo dňa 1. januára 2014 nadobudlo účinnosť nové znenie pravidla 47 Rokovacieho poriadku Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorým boli zavedené prísnejšie podmienky pre podávanie sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva. Za akých podmienok môže sťažovateľ podať sťažnosť na ESĽP a ako sa zmenili podmienky podávania sťažností?



Úradujúci slovenský premiér Róbert Fico (Smer-SD) sa okrem iného „preslávil“ nie najlepšími vzťahmi so zahraničnými investormi. Nie je to krátkodobá záležitosť, pretože prvé spory s medzinárodným poisťovacím gigantom Achmea Group majú svoj pôvod ešte v roku 2007. Premiér Fico sa nedávno nechal počuť, že súdnych sporov so zahraničnými investormi sa nebojí. Môže to znieť prekvapujúco, ale štát počas Ficovej éry drvivú väčšinu takýchto sporov vyhral. Až medzinárodná obchodná arbitráž s Achmeou sa vládnym právnikom vymkla z rúk...



Dlhoročné spory Slovenskej republiky so zahraničnými investormi majú svoj pôvod ešte v roku 2006, keď sa prvá vláda Róberta Fica (Smer-SD) pokúsila „pristrihnúť krídelká“ zahraničným investorom na Slovensku. Nech to znie akokoľvek, premiér Fico sa nechal počuť, že finanční investori dosahujú nadmerné zisky a nerozvíjajú slovenské podniky, ale ich vyciciavajú a finančné prostriedky odlievajú do zahraničia. Typickým príkladom takéhoto vydrancovaného odvetvia malo byť slovenské zdravotníctvo a typickým „škodlivým“ investorom holandský poisťovací gigant Achmea.



Dlhoročné spory Slovenskej republiky so zahraničnými investormi začali ešte v roku 2007, keď sa premiér Fico vlády pokúsil „urobiť poriadok“ (nielen) so zahraničnými investormi. Fico sa netají tým, že podľa neho investori dosahujú „nadmerné“ zisky a nerozvíjajú slovenské podniky, z čoho profitujú najmä materské spoločnosti v zahraničí. Akokoľvek lákavo takéto vyjadrenia a plány znejú, v konečnom dôsledku vedú k dlhotrvajúcim súdnym sporom s nespokojnými investormi. Záleží predovšetkým na predsedovi vlády, aby sa nenechal zatiahnuť do zákopových vojen s podnikateľskými kruhmi.



Dnešná doba nám umožňuje cestovať a spoznávať takmer všetky kúty svety. Pred vycestovaním by sme si však mali overiť, či na vstup do danej krajiny postačí občiansky preukaz, pas alebo je potrebné si zaobstarať víza. Aká je preto vízová povinnosť Slovákov v jednotlivých krajinách sveta?



Hovorí sa, že história je učiteľkou života. Preto by sme si mali neustále pripomínať významné historické momenty, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili podobu dnešného Slovenska. Medzi takéto momenty rozhodne patrí aj Viedenská arbitráž.



V posledných dňoch sa v spektre záujmu médií, odbornej i širšej verejnosti vyskytuje kauza medzinárodnej poisťovne Achmea a Slovenskej republiky. Jej podstatu tvorí protiústavný zákaz zisku súkromných zdravotných poisťovní, ktorý sa do právneho poriadku nášho štátu dostal ešte v roku 2007.



V otázke čínsko-japonských vzťahov priťahuje pozornosť čoraz viac neutíchajúci spor o súostrovie Senkaku, skupinu piatich malých neobývaných ostrovov a troch skál vo Východočínskom mori. Celý spor sa týka otázky, komu patrí súostrovie Senkaku a kto si môže nárokovať suverenitu nad týmto územím. Územie ostrovov je síce neobývané, no nachádzajú sa na jeho teritóriu bohaté náleziska ropy a zemného plynu, čo viedlo k vyvolaniu diplomatickej bitky medzi dvoma ázijskými veľmocami, Japonskom a Čínou.

Strana 1 z 2