Obchodné právo



Ochranná známka ako spôsob zvýšenia atraktivity konkrétneho produktu a zároveň ochrany pred zámenou produktov je už takmer základom, ktorý využívajú mnohí obchodníci. Možno si však ako ochrannú známku zaregistrovať čokoľvek, čo zvýši predajnosť produktu, dokonca aj meno či pseudonym známej osobnosti bez jej súhlasu? Všeobecný súd Európskej únie dnes túto otázku zodpovedal.



Na ministerstve zasadla v utorok, dňa 30.04.2019 rezortná pracovná skupina, ktorá má za úlohu zlepšiť fungovanie obchodného registra. Kľúčové čiastkové témy sú ochrana najmä malých a stredných podnikateľov, boj proti daňovým podvodom, ako aj zavedenie a zefektívnenie funkčného prepojenia verejných registrov týkajúcich sa podnikateľského sektora. Gábor Gál, minister spravodlivosti: „Naším cieľom je takisto zvýšenie transparentnosti podnikateľského prostredia a možnosť poskytovania relevantných informácií o subjektoch zapísaných v obchodnom registri, ktorí vstupujú do zmluvných a iných právnych vzťahov.



Mnohokrát si kúpime tovar iba kvôli lákavým vyobrazeniam a textom na jeho obale. Čo však ak nás tieto vyobrazenia len zavádzajú a daná zložka sa v tovare vôbec nenachádza? Dnes vám prinášame rozhodnutie Európskeho súdneho dvora týkajúce sa ovocného čaju, ktorého obal sľuboval zákazníkom prítomnosť  prírodnej zložky, ktorá sa v ňom ale nenachádzala. Išlo v tomto prípade o konanie v súlade s právom? Čítajte ďalej.



Zákon č. 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len ako „ Zákon“) bol a je základným a najpodstatnejším právnym predpisom v oblasti poľnohospodárskeho práva. Jeho prijatím v roku 2003 sa určili podmienky a pravidlá prenájmu poľnohospodárskej pôdy subjektom podnikajúcim v agrosektore a i keď, podobne ako každá legislatíva, nebol na 100 % dokonalý, s minimálnymi novelizáciami dosiahol svoj účel, na ktorý bol prijatý.



Podnetom na tento článok boli posledné udalosti odohrávajúce sa v oblasti poľnohospodárstva v Slovenskej republike, čo vyústilo do prípravy plánovania urýchlených pozemkových úprav v jednotlivých katastrálnych územiach. Tento článok sa nebude zameriavať na pozitíva pozemkových úprav či ich celkovú  zákonnú úpravu, pričom ich prínos je pravdaže pre vlastníkov pozemkov v Slovenskej republike nevyvrátiteľný, ale pozornosť upriamim na negatívne dopady pozemkových úprav, a to najmä pre poľnohospodárov, pričom práve tie sú zo strany prívržencov pozemkových úprav neuvádzané a mnoho nájomcov a najmä poľnohospodárov o týchto úskaliach vykonania pozemkových úprav nemá vedomosť.



Tento článok sa zaoberá problematikou obmedzenia platieb v hotovosti v podmienkach realitného trhu. V zásade platí, že realitné kancelárie by nemali preberať v hotovosti rezervačné poplatky od potenciálnych kupujúcich. Avšak nejednotnosť právneho ponímania rezervačného poplatku dáva možnosti aj na hotovostné platby, čo si však vyžaduje precíznu zmluvnú úpravu, aby sa realitné kancelárie vyhli prípadnej pokute.



Autor v článku uvažuje nad konaním realitných kancelárií, ktoré spravidla od kupujúcich preberajú rezervačný poplatok (resp. preddavok na kúpnu cenu), resp. za svojich klientov uskutočňujú aj iné právne úkony. Realitná kancelária je však oprávnená za klienta konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bola na to splnomocnená písomným plnomocenstvom. Túto povinnosť realitné kancelárie nedodržiavajú, resp. ju nahradzujú inými právnymi inštitútmi.



Autor v článku uvažuje nad charakterom rezervačných zmlúv, ktoré realitné kancelárie uzatvárajú s kupujúcimi (a aj s predávajúcimi). Ide o zmluvy, ktorých zmyslom môže byť rezervovanie nehnuteľnosti pre kupujúceho, ale môže ísť aj o zmluvu o budúcej zmluve. Nie každá rezervačná zmluva má charakter zmluvy o budúcej zmluve – avšak tie rezervačné zmluvy, ktoré sú zároveň aj zmluvami o budúcej zmluve, môžu byť častokrát neplatné.



Nový zákon č. 91/2019 o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami  a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon“) nám po novom definuje viac ako 40 druhov neprimeraných podmienok v obchode s potravinami, s účinnosťou od 1. mája 2019. O aké zákonné úpravy sa v tomto predpise jedná, zistíte v dnešnom článku.



Objednávanie si tovaru cez internet  či pohodlné odskúšanie predmetného tovaru v pohodlí domova je devízou súčasnej doby. Čo však môžeme s takýmto tovarom urobiť, ako ho používať na to, aby ho bolo možné v rámci bežnej 14 dňovej lehoty vrátiť bez udania dôvodu? Možno vrátiť aj taký tovar, akým je matrac odbalený z ochranný fólie?



Spotrebiteľské právne predpisy sú podnikateľom známe pod označením zákon č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zákon č. 102/2014 Z.z. známom ako zákon o predaji na diaľku (e-shopy a pod.) a zákon č.128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, podľa ktorého vykonáva svoje kompetencie Slovenská obchodná inšpekcia.