Obchodné právo



Obchodný zákonník viaže vznik práva na zaplatenie ceny diela na splnenie povinnosti vykonať dielo (§ 548 ods. 2), pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Aplikácia uvedeného pravidla v stavebnej praxi býva skôr výnimočná, nakoľko zmluvné strany si v zmluve o dielo pravidelne detailne upravujú podmienky vzniku nároku zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela. V tomto príspevku sa budeme venovať vybraným súdnym rozhodnutiam, ktoré posudzovali otázku vzniku práva zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela. 



V zmysle § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka je základnou povinnosťou objednávateľa zaplatiť cenu za vykonanie diela. Pre rôzne typy výstavbových projektov sa v stavebnej praxi ustálili rôzne spôsoby konštruovania ceny diela. Nesprávne porozumenie ich podstaty býva častým predmetom sporu medzi obchodnými partnermi.



Proces kontraktácie zmluvy o dielo je do značnej miery poznačený stavebnou praxou, ktorá so sebou priniesla niektoré špecifické situácie. Niektorým z nich sa venujeme v príspevku s poukazom na relevantnú judikatúru.



Otázka excesov v zákonnom zastúpení právnickej osoby môže mať v konkrétnom prípade nejasné kontúry. Zvlášť v prípade, kedy v mene právnickej osoby koná osoba, ktorá nie je jej štatutárnym orgánom a nedisponuje ani splnomocnením. 



Register partnerov verejného sektora (RPVS) dostane svojich užívateľov na prelome rokov do patovej situácie. S blížiacim sa koncom roka – 31. decembra – je spojená povinnosť overenia identifikácie konečných užívateľov výhod, ktorej účelom je preveriť a potvrdiť aktuálnosť údajov zapísaných v registri. Overenie identifikácie sa preukazuje súdu zaslaním oznámenia, ktoré však nie je možné súdu zaslať skôr ako 31. decembra. V praxi však nastane situácia, že deň po 31. decembri budú firmy automaticky so splnením povinnosti v omeškaní. 



Pre prihlasovanie pohľadávok zahraničných veriteľov v insolvenčnom konaní je potrebné aplikovať okrem národnej právnej úpravy (lex loci concursus) aj unifikované hmotnoprávne pravidlá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 zo dňa 20.05.2015, o insolvenčnom konaní, s účinnosťou od 26.06.2017 (ďalej len „Nariadenie“). Za predpokladu, že ide o insolvenčné konania začaté na území niektorého štátu EÚ. Tieto oproti národnej úprave zahraničným veriteľom podstatne uľahčujú spôsob uplatnenia ich práv.



Hlavnými „benefitmi“ novely Obchodného zákonníka nie sú len opatrenia proti takzvaným bielym koňom či obmedzenia nekalých praktík firiem. Novela zasahuje do života podnikateľov viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Advokátska kancelária Ružička Csekes upozorňuje, že novela má dopad aj na slušné firmy: „Novela Obchodného zákonníka sa dotýka aj slušne a korektne podnikajúcich firiem. Radíme im, aby sa na povinnosti vyplývajúce z novely pripravili a rátali s tým, že niektoré zo zmien budú v praxi administratívne a procesne náročnejšie,“ hovorí Lucie Schweizer, partnerka kancelárie Ružička Csekes. 



Pred časom sa v slovenských médiách intenzívne preberala kauza sporov medzi majiteľmi známeho bratislavského hotela Carlton. Táto kauza bola okrem jej verejne známych aktérov tiež zaujímavá aj z právneho hľadiska. O čo v tejto kauze vlastne išlo?



Je daňové záložné právo spôsobilé založiť oprávnenému postavenie zabezpečeného veriteľa v konkurze a reštrukturalizácií? V aplikačnej praxi správcov bola donedávna sporná otázka právnej povahy daňového záložného práva, a tak sme sa v rámci rôznych konkurzných a reštrukturalizačných konaní mohli stretnúť s odlišným posúdením právneho postavenia veriteľa, ktorého pohľadávka bola zabezpečená daňovým záložným právom. 



Nevšedná reklama Lidlu "Máme vlastné značky, máme vlastné ceny" rozvírila pomerne pokojné vody nášho reklamného priestoru. Zadávateľ reklamy- Lidl sa totiž rozhodol použiť jednu z obchodných praktík, ktorá balancuje na hranici tzv. nekalej hospodárskej súťaže.



Možno aj Vám sa pošťastilo dostať do rúk rozsiahlu zmluvu, ktorá svojim obsahom nápadne pripomína anglo-americké právne prostredie, a to nielen kvôli právnickej terminológií, ktorá je výsledkom neraz nie úplne vydareného prekladu, ale aj snahe prepašovať právne inštitúty neznáme nášmu právnemu prostrediu. Jedným z takýchto inštitútov sú „Representations & Warranties“ (ďalej len „R&W“), resp. prehlásenia a záruky, ktoré zmluvné strany uskutočňujú v rámci zmluvy. Má tento inštitút nejakú právnu relevanciu v slovenskom právnom prostredí?