Obchodné právo



Pre prihlasovanie pohľadávok zahraničných veriteľov v insolvenčnom konaní je potrebné aplikovať okrem národnej právnej úpravy (lex loci concursus) aj unifikované hmotnoprávne pravidlá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 zo dňa 20.05.2015, o insolvenčnom konaní, s účinnosťou od 26.06.2017 (ďalej len „Nariadenie“). Za predpokladu, že ide o insolvenčné konania začaté na území niektorého štátu EÚ. Tieto oproti národnej úprave zahraničným veriteľom podstatne uľahčujú spôsob uplatnenia ich práv.



Hlavnými „benefitmi“ novely Obchodného zákonníka nie sú len opatrenia proti takzvaným bielym koňom či obmedzenia nekalých praktík firiem. Novela zasahuje do života podnikateľov viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Advokátska kancelária Ružička Csekes upozorňuje, že novela má dopad aj na slušné firmy: „Novela Obchodného zákonníka sa dotýka aj slušne a korektne podnikajúcich firiem. Radíme im, aby sa na povinnosti vyplývajúce z novely pripravili a rátali s tým, že niektoré zo zmien budú v praxi administratívne a procesne náročnejšie,“ hovorí Lucie Schweizer, partnerka kancelárie Ružička Csekes. 



Pred časom sa v slovenských médiách intenzívne preberala kauza sporov medzi majiteľmi známeho bratislavského hotela Carlton. Táto kauza bola okrem jej verejne známych aktérov tiež zaujímavá aj z právneho hľadiska. O čo v tejto kauze vlastne išlo?



Je daňové záložné právo spôsobilé založiť oprávnenému postavenie zabezpečeného veriteľa v konkurze a reštrukturalizácií? V aplikačnej praxi správcov bola donedávna sporná otázka právnej povahy daňového záložného práva, a tak sme sa v rámci rôznych konkurzných a reštrukturalizačných konaní mohli stretnúť s odlišným posúdením právneho postavenia veriteľa, ktorého pohľadávka bola zabezpečená daňovým záložným právom. 



Nevšedná reklama Lidlu "Máme vlastné značky, máme vlastné ceny" rozvírila pomerne pokojné vody nášho reklamného priestoru. Zadávateľ reklamy- Lidl sa totiž rozhodol použiť jednu z obchodných praktík, ktorá balancuje na hranici tzv. nekalej hospodárskej súťaže.



Možno aj Vám sa pošťastilo dostať do rúk rozsiahlu zmluvu, ktorá svojim obsahom nápadne pripomína anglo-americké právne prostredie, a to nielen kvôli právnickej terminológií, ktorá je výsledkom neraz nie úplne vydareného prekladu, ale aj snahe prepašovať právne inštitúty neznáme nášmu právnemu prostrediu. Jedným z takýchto inštitútov sú „Representations & Warranties“ (ďalej len „R&W“), resp. prehlásenia a záruky, ktoré zmluvné strany uskutočňujú v rámci zmluvy. Má tento inštitút nejakú právnu relevanciu v slovenskom právnom prostredí? 



Dňa 12.10.2017 uzrela svetlo sveta rozsiahla novelizácia jedného z pilierov nášho právneho poriadku, Obchodného zákonníka. Zákonodarca prichádza s novinkami v oblasti fúzie podnikov, ale aj zodpovednosti štatutárov a spoločníkov, či v problematike tzv. „bielych koní“. V tomto príspevku by sme sa chceli venovať zmenám, ktoré sa dotkli zlúčenia a splynutia obchodných spoločností.



Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh opatrení na zlepšenie fungovania obchodného registra. Materiál obsahuje opatrenia, ktorých postupným zavedením by malo nastať zlepšenie súčasného fungovania a efektivity obchodného registra či zlepšenie podnikateľského prostredia. 



Horúcou právnou témou posledných dní, je veľká novelizácia Obchodného zákonníka, z 12.10.2017, ktorá priniesla rozsiahle zmeny. Okrem noviniek pri fúziách spoločností, či opatreniam, ktoré majú zabrániť praktikám tzv. bielych  koní, stoja za zmienku aj zmeny v zodpovednosti štatutárov a iných členov obchodných spoločností.



„Bielymi koňmi“ bývajú hovorovo označované rôzne podnikateľské konania, nesúce znaky nekalej činnosti. Laicky povedané dochádza k „dosadeniu“ osoby, spôsobilej na právne úkony, do funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti. Táto osoba, tzv. biely kôň, následne vystupuje a koná v mene spoločnosti, mnohokrát však na základe príkazov iných osôb, ktoré z právneho hľadiska stoja mimo spoločnosti, ovládajú ju však cez bieleho koňa.



Za akých podmienok sa môže kapitálová obchodná spoločnosť platne vzdať nároku na náhradu škody voči svojmu štatutárnemu orgánu?