Obchodné právo



Vláda schválila novelu Obchodného zákonníka, ktorá by mala vyriešiť nepoctivé fúzie obchodných spoločností, kladie vyššiu zodpovednosť na štatutárov a spoločníkov firiem a zavádza účinné nástroje proti tzv. „bielym koňom“. Ako konkrétne by mala novela prispieť k zlepšovaniu podnikateľského prostredia?



Zdá sa, že v posledných dňoch – týždňoch sa roztrhlo vrece so správami, článkami, upozorneniami týkajúcimi sa elektronických schránok. Niet sa čo čudovať, po dvoch neúspešných „povinných aktiváciách“ je už zrejme otázkou prestíže, aby štát ďalej dátum povinnej aktivácie neposúval.



Dňa 1. februára 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 377/2016 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len zákon o konkurze a reštrukturalizácii). Touto novelou nastalo viacero zásadných zmien v konkurznom konaní, okrem iných, aj v podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu fyzickou osobou.



Po dlhých snahách zatraktívniť podnikateľské prostredie a uľahčiť vstup investorov na slovenský trh a teda aj realizáciu investícií do začínajúcich podnikov, tu okrem tzv. daňových prázdnin, zaviedol zákonodarca novelou č. 389/2015 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, akúsi hybridnú formu obchodnej spoločnosti, v ktorej spája prvky spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti. Touto novou flexibilnejšou formou podnikania sa má zlepšiť postavenie nielen samotných začínajúcich podnikateľov, ale aj ich investorov.



Ochrana obchodného tajomstva sa opäť posilňuje v rámci práva Európskej únie v podobe novej smernice.



Slovensko je asi príliš moderná krajina na to, aby tu mladý človek nepoznal UBER. Platforma, ktorá sa mnohým môže zdať ako share economy popri Airbnb alebo Fon, funguje na Slovensku približne dva roky. Za túto dobu získala množstvo zákazníkov a podporovateľov. Vstup UBER na Slovensko bol dokonca v absolútnych číslach za 1. polrok výraznejší ako v ľudnatejšej Prahe alebo Varšave. Ako to však vo všeobecnosti pri úspechoch býva, UBER má aj svojich kritikov. Okrem taxikárov by však kritikom mal byť aj štát.

Slovensko je asi príliš moderná krajina na to, aby tu mladý človek nepoznal UBER. Platforma, ktorá sa mnohým môže zdať ako share economy popri Airbnb alebo Fon, funguje na Slovensku približne dva roky. Za túto dobu získala množstvo zákazníkov a podporovateľov. Vstup UBER na Slovensko bol dokonca v absolútnych číslach za 1. polrok výraznejší ako v ľudnatejšej Prahe alebo Varšave. Ako to však vo všeobecnosti pri úspechoch býva, UBER má aj svojich kritikov. Okrem taxikárov by však kritikom mal byť aj štát.  


Pokiaľ bude schválený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, dôjde k rozšíreniu zákazu práce pre maloobchodný predaj s výnimkou prípadov vymedzených taxatívne.



V Národnej rade SR sa bude rokovať o prijatí zákona, ktorý prinesie do nášho právneho poriadku nový spôsob „podnikania“. Prečítajte si o ňom.



Značným problémom týkajúcim sa poľnohospodárstva v Slovenskej republike je skutočnosť, že malé podniky a mikro podniky nemajú šancu konkurovať veľkým firmám. Slovenská republika tiež dováža množstvo výrobkov, ktoré sme schopní vyrobiť sami a podporiť tak naše poľnohospodárstvo. Tieto skutočnosti spôsobili, že nevznikla nová generácia poľnohospodárov a tak zostali len „výsluhoví“, ktorí nemajú komu odovzdať remeslo a skúsenosti a na druhej strane sú tu mladí poľnohospodári, ktorí nemajú finančné prostriedky, možnosti a hlavne pôdu.



Praktické problémy pretrvávajúce v súvislosti s s.r.o.-čkami sú neustále diskutovanou témou. Dôvodom môže byť aj skutočnosť, že v našom štáte sú spoločnosti s ručením obmedzeným preferovanou formou obchodnej spoločnosti, a to aj vďaka výhodám, ktoré voľba tejto spoločnosti prináša. Preto sa v tomto príspevku budeme venovať problému, o ktorom „zákon mlčí“ a je ním prevod obchodného podielu na tretiu osobu, stojacu mimo spoločnosti a primárne, či je v tejto súvislosti spoločník, ktorého podiel sa prevádza, povinný oznámiť druhému, resp. druhým spoločníkom, na ktorú konkrétnu osobu sa podiel prevádza, a to ešte pred konaním zasadnutia valného zhromaždenia.



Po obrovskom boome zakladania eseročiek koncom minulého roka, sa záujem o túto formu podnikania za posledné obdobie znížil. Príčinou oboch trendov je predovšetkým nová legislatíva, ktorá od decembra 2013 priniesla povinnosť vložiť základné imanie vo výške 5000€ na účet, osobitne zriadený za týmto účelom. I keď samozrejme povinnosť disponovať základným imaním v rovnakej výške existovala aj pred týmto dátumom, jeho vykazovanie bolo oveľa jednoduchšie. V podstate stačilo prehlásenie správcu vkladu o tom, že základné imanie bolo splatené.