Občianske právo



Dneska si naservírujeme vec, ktorá sa môže týkať každého z nás, rozsudok vo veci  C‑105/17, Evelina Kamenova proti Komisii na ochranu spotrebiteľa.



Inštitút prevzatie plnenia je v rámci Občianskeho zákonníka systematizovaný v jeho ôsmej časti s názvom záväzkové právo, prvej hlave, ktorú tvoria všeobecné ustanovenia a štvrtom oddiele pojednávajúcom o zmenách v osobe veriteľa a dlžníka.



Dediči zosnulého pracovníka môžu od jeho bývalého zamestnávateľa vyžadovať peňažnú náhradu za platenú dovolenku za kalendárny rok, ktorú si tento pracovník nevyčerpal.



​Štrasburg, 25. októbra 2018 – Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zverejnil rozhodnutie o neprijateľnosti sťažnosti v prípade Žilková proti Slovenskej republike, v ktorom sťažovateľka namietala porušenie práva na spravodlivé konanie. ​



Bulhari chceli použiť geografický názov mesta Devin ako ochrannú známku pre ich minerálku. Ako to dopadlo?



Štrasburg, 23. októbra 2018 – Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozsudok v prípade Schram proti Slovenskej republike, ktorým rozhodol o porušení článku 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ​



​Dvojitá úprava zmlúv, neprehľadnosť, nejednoznačné odpovede na právne otázky a zaostalosť. To sú len niektoré z dôvodov, prečo čaká Občiansky zákonník veľká rekodifikácia.



Podľa rozsudku vo veci C-601/17 Dirk Harms a i./Vueling Airlines SA, v prípade zrušenia letu musí letecká spoločnosť nahradiť aj provízie získané sprostredkovateľmi pri nákupe leteniek, pokiaľ o nich vedela.



CVRIA: "Vozidlo, ktoré nebolo oficiálne stiahnuté z prevádzky, a ktoré je spôsobilé byť uvedené do prevádzky, musí byť pokryté poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, aj keď sa jeho majiteľ, ktorý ho už nemá v úmysle riadiť, rozhodol odstaviť ho na súkromnom pozemku."



Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) 31. augusta 2018 vyhlásil rozsudky v prípadoch Balogh a ďalší proti Slovenskej republike a Engelhardt proti Slovenskej republike, v ktorých rozhodol v prospech sťažovateľov.​



Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy (pactum de contrahendo) predstavuje záväzok uzavrieť v budúcnosti hlavnú „ostrú“ zmluvu. Podstata tohto inštitútu bola známa už rímskym právnikom. V súčasnosti ju pozná väčšina zahraničných právnych poriadkov, hoci nie všade má svoje výslovné zakotvenie. Vychádza sa tam predovšetkým z názoru právnej vedy, že takáto úprava je vzhľadom na princíp zmluvnej voľnosti nadbytočná.[1] V slovenskom právnom poriadku máme inštitút zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy výslovne zakotvený, a to hneď v dvoch základných kódexoch súkromného práva – v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku.