Analýzy



V mnohých prípadoch je kameňom úrazu interpretácia „vymáhateľnej pohľadávky“ slovenskými súdmi. Ako ju interpretujú české súdy a aká je úprava odporovateľnosti v novom českom Občianskom zákonníku?



Ústavnému súdu SR bol doručený návrh Okresného súdu Žilina na začatie konania o súlade právnych predpisov týkajúci sa nesúladu ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka z dôvodu rozporu s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR. Prečo je podľa názoru všeobecného súdu predmetné ustanovenie protiústavné?



Ústavný súd Českej republiky (ďalej len „ÚS ČR“) sa zaoberal prípadom, kedy zdravotne postihnuté osoby (nevidiace) podpísali zmluvu o úvere, pričom v predmetnej zmluve bol uvedený nesprávny účet, na ktorý sa malo plniť. Išlo o účet ich známeho, ktorý im pomáhal s uzavretím zmluvy o úvere. Samozrejme, peniaze od známeho už nevideli. Poďme sa na danú ústavnú sťažnosť pozrieť bližšie. 



Inštitút volebného moratória vyvoláva v odbornej aj laickej verejnosti rozporuplné názory. V prípade Slovenskej republiky jeden zákon predvolebnú kampaň pred voľbami zakazuje (napr. § 27 zákona č. 303/2001 Z. z.o voľbách do orgánov samosprávnych krajov v znení neskorších predpisov), druhý ju s malými obmedzeniami pripúšťa (napr. § 24 ods. 14 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Konsenzus na uplatnenie tohto inštitútu nenachádzame ani medzi politikmi, politológmi, a dokonca ani analytici nemajú rovnaký názor, či by sa mala krátko pred voľbami agitácia zastaviť.



Nedávno sa na stránkach penonline.sk objavili dva články o verejnej ochrankyni práv SR (ombudsmanke), JUDr. Jane Dubovcovej. Pozrime sa bližšie, aké úlohy a oprávnenia dáva ombudsmanovi platná právna úprava, na čo slúži Úrad Verejného ochrancu práv SR a Kancelária Verejného ochrancu práv SR. Poďte sa spolu s nami pozrieť, ako funguje inštitút ombudsmana vo svete a porovnajte ho s inštitútom Verejného ochrancu práv SR.    



Pozrime sa na inštitút Verejného ochrancu práv SR, ktorý od roku 2002 pozná aj slovenský právny poriadok. Pozrime sa bližšie, aké úlohy a oprávnenia dáva ombudsmanovi platná právna úprava, na čo slúži a čo vykonáva Úrad Verejného ochrancu práv SR a Kancelária verejného ochrancu práv SR. Poďte sa spolu s nami pozrieť, kto je kto a čo je čo na úrade ombudsmana v Bratislave.    



Predstavte si, že Vás v nemocnici požiadajú o zaplatenie regulačného poplatku v sume 2 eur. Doklad o zaplatení zahodíte a o pár mesiac obdržíte návrh na vydanie platobného rozkazu, kde ste povinný zaplatiť navyše trovy konania vo výške 200 eur. Mohlo by dôjsť k zásahu do Vašich základných práv? Jedným takýmto prípadom sa zaoberal Ústavný súd Českej republiky (ďalej len „ÚS ČR“), kde konštatoval porušenie práva na spravodlivý proces.  



Legislatívny proces je pre spoločnosť veľmi dôležitý, dokonca, zo všetkých rozhodovacích procesov ovplyvňujúcich ľudské životy, ten najdôležitejší. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Pretože svojimi dôsledkami má dopad na najvyšší počet osôb a stanovuje pravidlá ostatných procesov. V poslednej dobe však negatívne dôsledky prevyšujú nad pozitívnymi. Medzi negatívne dôsledky možno zaradiť nasledovné: občania a už aj odborníci sa ťažko orientujú v právnych predpisoch, znižuje sa vážnosť zákonov, zvyšuje sa byrokracia, štát zaťažuje okrem občanov aj obce či kraje.



Ako bude vyzerať imunita poslancov po najnovšej novele? Je toľko deklarované a médiami rozširované zrušenie imunity poslancov naozaj plnohodnotným zrušením, alebo ide iba o ďalšiu “kozmetickú” úpravu? Autor nám svojou podrobnou analýzou prináša jasné svetlo do tejto problematiky.



Autori sa v odbornom článku snažia poskytnúť pohľad na pretrvávajúce problémy legislatívneho procesu. Problémy legislatívneho procesu sú často predmetom diskusií na rôznych fórach, avšak zatiaľ sa nenašla dostatočná vôľa na ich zmenu či úpravu.