Štátne právo



Určite jedna z najzaujímavejších otázok na poriadnu diskusiu právnikov je otázka, či má prednosť právo na slobodu prejavu alebo právo na ochranu osobnosti. Prečítajte si zaujímavé rozhodnutie Ústavného súd ČR, ktorého obsahom sú tieto práva.



Národná rada SR schválila 29. mája 2014 nové volebné zákony. Poďme sa na ne pozrieť bližšie.

 



V mnohých prípadoch je kameňom úrazu interpretácia „vymáhateľnej pohľadávky“ slovenskými súdmi. Ako ju interpretujú české súdy a aká je úprava odporovateľnosti v novom českom Občianskom zákonníku?



Ústavnému súdu SR bol doručený návrh Okresného súdu Žilina na začatie konania o súlade právnych predpisov týkajúci sa nesúladu ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka z dôvodu rozporu s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR. Prečo je podľa názoru všeobecného súdu predmetné ustanovenie protiústavné?



Ústavný súd Českej republiky (ďalej len „ÚS ČR“) sa zaoberal prípadom, kedy zdravotne postihnuté osoby (nevidiace) podpísali zmluvu o úvere, pričom v predmetnej zmluve bol uvedený nesprávny účet, na ktorý sa malo plniť. Išlo o účet ich známeho, ktorý im pomáhal s uzavretím zmluvy o úvere. Samozrejme, peniaze od známeho už nevideli. Poďme sa na danú ústavnú sťažnosť pozrieť bližšie. 



Inštitút volebného moratória vyvoláva v odbornej aj laickej verejnosti rozporuplné názory. V prípade Slovenskej republiky jeden zákon predvolebnú kampaň pred voľbami zakazuje (napr. § 27 zákona č. 303/2001 Z. z.o voľbách do orgánov samosprávnych krajov v znení neskorších predpisov), druhý ju s malými obmedzeniami pripúšťa (napr. § 24 ods. 14 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Konsenzus na uplatnenie tohto inštitútu nenachádzame ani medzi politikmi, politológmi, a dokonca ani analytici nemajú rovnaký názor, či by sa mala krátko pred voľbami agitácia zastaviť.



Nedávno sa na stránkach penonline.sk objavili dva články o verejnej ochrankyni práv SR (ombudsmanke), JUDr. Jane Dubovcovej. Pozrime sa bližšie, aké úlohy a oprávnenia dáva ombudsmanovi platná právna úprava, na čo slúži Úrad Verejného ochrancu práv SR a Kancelária Verejného ochrancu práv SR. Poďte sa spolu s nami pozrieť, ako funguje inštitút ombudsmana vo svete a porovnajte ho s inštitútom Verejného ochrancu práv SR.    



Pozrime sa na inštitút Verejného ochrancu práv SR, ktorý od roku 2002 pozná aj slovenský právny poriadok. Pozrime sa bližšie, aké úlohy a oprávnenia dáva ombudsmanovi platná právna úprava, na čo slúži a čo vykonáva Úrad Verejného ochrancu práv SR a Kancelária verejného ochrancu práv SR. Poďte sa spolu s nami pozrieť, kto je kto a čo je čo na úrade ombudsmana v Bratislave.    



Plénum Ústavného súdu ČR dňa 4. marca 2014 vydalo stanovisko (sp. zn. Pl. ÚS- st. 38/14) k prípustnosti ústavnej sťažnosti, ktorej v trestnej veci nepredchádzalo dovolanie.



Plénum Ústavného súdu ČR dňa 4. marca 2014 vydalo stanovisko (sp. zn. Pl. ÚS- st. 38/14.) k prípustnosti ústavnej sťažnosti, ktorej v trestnej veci nepredchádzalo dovolanie.



V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) zo dňa 23. januára 2014, sp. zn. IV. ÚS 562/2013 bolo konštatované porušenie práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), a zároveň porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho predpisu všeobecným súdom a jeho ústavne neakceptovateľným hodnotením dôkazu.