Štátne právo



Ústavný súd vyhlásil nález (sp. zn. I. ÚS 2430/13), ktorým vyhovel ústavnej sťažnosti Kristiny Colloredo - Mansfeldovej a zrušil predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, krajského súdu a okresného súdu v jej veci.



Predstavte si, že Vás v nemocnici požiadajú o zaplatenie regulačného poplatku v sume 2 eur. Doklad o zaplatení zahodíte a o pár mesiac obdržíte návrh na vydanie platobného rozkazu, kde ste povinný zaplatiť navyše trovy konania vo výške 200 eur. Mohlo by dôjsť k zásahu do Vašich základných práv? Jedným takýmto prípadom sa zaoberal Ústavný súd Českej republiky (ďalej len „ÚS ČR“), kde konštatoval porušenie práva na spravodlivý proces.  



V najbližších dňoch na Okresnom súde Košice II pokračuje konanie o antidiskriminačnej žalobe Márie Vaškovej voči svojmu bývalému zamestnávateľovi, Bytovému podniku mesta Košice (ďalej len „BPMK“). Spor vznikol ešte v roku 2011, keď sa sťažovateľka cítila byť ponižovaná a diskriminovaná na pracovisku pre svoju príslušnosť k rómskemu etniku. Pôvodne bezvýznamný pracovnoprávny spor sa môže stať akýmsi „precedensom“ a účastníkom pracovnoprávnych vzťahov okrem výstrahy ponúka aj morálne ponaučenie.



Pred niekoľkými dňami sme Vás informovali, že ESĽP prijal na ďalšie konanie sťažnosť týkajúcu sa regulácie regulovaného nájomného. Dnes, t. j. 28. januára ESĽP vo veci rozhodol.



V polovici marca tohto roka nás čaká prvé kolo prezidentských volieb. Prípadné druhé kolo sa uskutoční 29. marca 2014. Súčasnému prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi sa končí funkčné obdobie 15. júna 2014, teda v tento deň bude inaugurovaný jeho nástupca. Aké právomoci má však  rezident v podmienkach Slovenskej republiky? Oplatí sa zúčastniť sa volieb?



Európsky súd pre ľudské práva dňa 13. januára prijal na ďalšie konanie prvú sťažnosť týkajúcu sa regulácie nájomného. Vlastníci bytov regulovaným nájomným namietajú porušenie svojich práv týkajúcich sa vlastníctva. Čo je predmetom tejto sťažnosti?



Ešte v roku 2013 urobil Súdny dvor Európskej únie výraznú zmenu, ktorá sa týka posudzovania podmienok na udeľovanie azylu. Na základe rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie budú musieť štáty pri posudzovaní žiadostí o udelenie azylu skúmať aj to, či žiadateľ vo svojej domovskej krajine nie je utláčaný pre svoju sexuálnu orientáciu. Toto rozhodnutie platí pre všetkých 28 štátov Európskej únie.



Ústavný súd Slovenskej republiky zverejnil štatistické údaje o svojom rozhodovaní v období od 01. januára 2013 do 30. septembra 2013, a to konkrétne vo veciach o porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote a vo veciach o porušení základného práva na súdnu a inú ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.



Minulý týždeň poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetný návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky pre rok 2013 a prináša do zákonnej úpravy viacero noviniek, ktoré predovšetkým dávajú do popredia výchovný účel trestu pred represívnym.



Legislatívny proces je pre spoločnosť veľmi dôležitý, dokonca, zo všetkých rozhodovacích procesov ovplyvňujúcich ľudské životy, ten najdôležitejší. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Pretože svojimi dôsledkami má dopad na najvyšší počet osôb a stanovuje pravidlá ostatných procesov. V poslednej dobe však negatívne dôsledky prevyšujú nad pozitívnymi. Medzi negatívne dôsledky možno zaradiť nasledovné: občania a už aj odborníci sa ťažko orientujú v právnych predpisoch, znižuje sa vážnosť zákonov, zvyšuje sa byrokracia, štát zaťažuje okrem občanov aj obce či kraje.



Ako bude vyzerať imunita poslancov po najnovšej novele? Je toľko deklarované a médiami rozširované zrušenie imunity poslancov naozaj plnohodnotným zrušením, alebo ide iba o ďalšiu “kozmetickú” úpravu? Autor nám svojou podrobnou analýzou prináša jasné svetlo do tejto problematiky.