Trestné právo



Špecializovaný trestný súd dňa 23. 1. 2014 rozhodol o vine a treste veľkopodnikateľa Mikuláša Varehu, ktorý sa „preslávil“ fiktívnym obchodovaním s netradičnými komoditami akými sú napríklad lykožrúty smrekové alebo poľné bažanty na základe čoho štátu vznikli miliónové škody. Koľko mu súd uložil rokov vo výkone trestu odňatia slobody a v akej výške bude musieť zaplatiť svoj peňažný trest?  



Pre Slovenskú republiku nevýhodný predaj emisných kvót takzvanej „garážovej“ spoločnosti Interblue Group bol realizovaný ešte v roku 2008 za prvej vlády Róberta Fica. Od tej doby vzbudzuje pomerne veľkú mediálnu pozornosť. Polícia v októbri 2013 zastavila trestné stíhanie v tejto kauze a tým pádom nebol nikto potrestaný. Generálny prokurátor by však mohol zrušiť takéto rozhodnutie a výrazne ovplyvniť nasledujúci postup orgánov činných v trestnom konaní v tejto už skoro päť ročnej kauze.



Skutočnosť, že nielen na Slovensku sa rozmáha kriminalita korporácii resp. právnických osôb nie je žiadne nóvum a práve takáto vo veľkej miere latentná trestná činnosť (daňové trestné činy, trestné činy korupcie a pod.) predstavuje závažný politický, ekonomický a sociálny problém a preto zavedenie efektívnej právnej úpravy je nevyhnutnosťou. Aké formy trestania právnických osôb poznáme a kde sa uplatňujú?



Zavedenie efektívnej právnej úpravy a to najmä trestnoprávnej je dlhodobo diskutovanou témou vzhľadom k jej nevyhnutnosti súvisiacej s nárastom činností právnických osôb majúcich znaky trestnej činnosti. Takáto povinnosť mať efektívnu právnu úpravu vyplýva pre Slovenskú republiku aj z medzinárodných záväzkov a práva EÚ.



Najmä odborná verejnosť upriamuje v posledných rokoch svoju pozornosť na význam alternatívnych trestov v kontexte restoratívnej koncepcie trestania. Treba vyzdvihnúť pozitívne funkcie takejto formy trestania páchateľov pri niektorých menej závažných trestných činoch, ktoré boli doposiaľ zavedené aj do trestnoprávnych kódexov Slovenskej republiky. Čo je podstatou restoratívnej koncepcie trestania a ktoré tresty sú považované v systéme trestov upravených v slovenskom Trestnom zákone za alternatívne? 



Minister spravodlivosti SR Tomáš Borec vymenoval členov pracovnej skupiny na prípravu legislatívy potrebnej na zavedenie elektronického systému monitoringu osôb.  Výsledkom jej činnosti má byť okrem iného zavedenie tzv. elektronických náramkov.



Všeobecné súdy verzus Ústavný súd SR, tak by bolo možné pomenovať rozhodnutie nášho ochrancu ústavnosti vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu (podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky) a práva na slobodu a bezpečnosť (podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Ústavný súd SR vo veľmi dobre odôvodnenom náleze určil za protiústavnú väzbu sťažovateľa (obvineného), ktorá celkovo trvala viac než 10 rokov. 



V piatok 29. novembra 2013 rozhodla disciplinárna komisia zložená z piatich predstaviteľov prokuratúry o tom, že ex-generálny prokurátor už nebude môcť vykonávať funkciu prokurátora. Pre akú skutočnosť padlo takéto rozhodnutie a ako na tento najprísnejší možný trest od disciplinárnej komisie reagoval Dobroslav Trnka? 



V utorok 19.11.2013 Ústavný súd SR pod vedením I. Macejkovej na neverejnom zasadnutí pléna odoprel súhlas na trestné stíhanie sudcu Najvyššieho súdu SR Štefana Michalíka pre skutky právne kvalifikované ako zločin prijímania úplatku a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa. V auguste tohto roku požiadal o súhlas na trestné stíhanie generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár. Ako znie stanovisko predsedníčky Ústavného súdu SR k tomuto rozhodnutiu? Prečo iný sudca - Igor Škultéty po zbavení imunity bol odsúdený a dostal doživotný zákaz súdenia a sudca Štefan Michalík môže súdiť ďalej?



V dnešnej dobe, kedy na Slovensku dochádza k pomerne dôležitým zmenám v trestnej politike, je vhodné položiť si otázku z akých poznatkov o stave a vývoji kriminality, sociálne patologických javov a trestnej politike v SR vychádzajú legislatívci pri tvorbe nových zákonov, resp. pri novelizácii už samotných existujúcich znení. Majú takéto legislatívne zmeny fundament vo vedecko-teoretických základoch spracovaných v medziach Slovenskej republiky?



Nedávno prenikli na verejnosť nahrávky zo súkromných telefonických rozhovoroch dvoch verejnosti dobre známych ľudí. Veľkú pozornosť vzbudili nie pre porušenie základného ústavného práva, ale pre možnú totožnosť samotných aktérov rozhovoru, a síce Toma Nicholsona a Juraja Ondrejčáka známeho pod prezývkou „Piťo“.