Trestné právo



Ministerstvo vnútra SR informovalo o skutočnosti, že polícia je na aktuálne voľby prezidenta Slovenskej republiky pripravená. Prijali opatrenia na zabezpečenie nerušenej prípravy, ale aj samotného priebehu voľby prezidenta. Zvýšený počet policajných hliadok bude venovať svoju pozornosť volebným miestnostiam, sídlam okrskových a obvodných volebných komisií, sídlu Ústrednej volebnej komisie a taktiež aj iným miestam, kde môže prísť k porušeniu zákona napríklad vo forme spáchania trestného činu volebnej korupcie alebo trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda. O aké konanie a následné sankcie ide v prípade naplnenia znakov skutkových podstát spomínaných trestných činov?



Ste športovec a stal sa vám športový úraz? Zlomil vám protihráč nohu/ruku, ste práce neschopný a hrozí vám dlhá rehabilitácia? Samozrejme, ak ste „pripoisteným športovcom“ môžete byť šťastlivec a získať od svoje poisťovne „bolestné“ a zároveň vždy môžete využiť náhradu nemajetkovej ujmy v rovine súkromnoprávnej. Je však možné uplatniť v takomto prípade aj trestnoprávnu zodpovednosť?



Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 27. 2. 2014 rozhodol o vine a treste veľkopodnikateľa Mikuláša Varehu známeho fiktívnym obchodovaním s netradičnými komoditami akými sú napríklad lykožrúty smrekové, poľné bažanty a pod., na základe čoho štátu vznikli miliónové škody. Ako rozhodol Najvyšší súd SR a akú výšku škody spôsobil tzv. kráľ Zemplína svojim protiprávnym konaním?



Na Slovensku sa v poslednej dobe častejšie skloňujú slová ako neonacizmus, extrémizmus a násilie. Okrem už známej skutočnosti, ktorou je výsledok župných volieb v Banskobystrickom kraji, môžeme v týchto dňoch pozorovať ostro sledovanú kauzu útoku neonacistov v Nitre. Napriek tomu, že útok sa stal ešte minulý rok v októbri samotné obvinenie padlo až koncom januára 2014. Prečo?



Špecializovaný trestný súd dňa 23. 1. 2014 rozhodol o vine a treste veľkopodnikateľa Mikuláša Varehu, ktorý sa „preslávil“ fiktívnym obchodovaním s netradičnými komoditami akými sú napríklad lykožrúty smrekové alebo poľné bažanty na základe čoho štátu vznikli miliónové škody. Koľko mu súd uložil rokov vo výkone trestu odňatia slobody a v akej výške bude musieť zaplatiť svoj peňažný trest?  



Pre Slovenskú republiku nevýhodný predaj emisných kvót takzvanej „garážovej“ spoločnosti Interblue Group bol realizovaný ešte v roku 2008 za prvej vlády Róberta Fica. Od tej doby vzbudzuje pomerne veľkú mediálnu pozornosť. Polícia v októbri 2013 zastavila trestné stíhanie v tejto kauze a tým pádom nebol nikto potrestaný. Generálny prokurátor by však mohol zrušiť takéto rozhodnutie a výrazne ovplyvniť nasledujúci postup orgánov činných v trestnom konaní v tejto už skoro päť ročnej kauze.



Skutočnosť, že nielen na Slovensku sa rozmáha kriminalita korporácii resp. právnických osôb nie je žiadne nóvum a práve takáto vo veľkej miere latentná trestná činnosť (daňové trestné činy, trestné činy korupcie a pod.) predstavuje závažný politický, ekonomický a sociálny problém a preto zavedenie efektívnej právnej úpravy je nevyhnutnosťou. Aké formy trestania právnických osôb poznáme a kde sa uplatňujú?



Zavedenie efektívnej právnej úpravy a to najmä trestnoprávnej je dlhodobo diskutovanou témou vzhľadom k jej nevyhnutnosti súvisiacej s nárastom činností právnických osôb majúcich znaky trestnej činnosti. Takáto povinnosť mať efektívnu právnu úpravu vyplýva pre Slovenskú republiku aj z medzinárodných záväzkov a práva EÚ.



Najmä odborná verejnosť upriamuje v posledných rokoch svoju pozornosť na význam alternatívnych trestov v kontexte restoratívnej koncepcie trestania. Treba vyzdvihnúť pozitívne funkcie takejto formy trestania páchateľov pri niektorých menej závažných trestných činoch, ktoré boli doposiaľ zavedené aj do trestnoprávnych kódexov Slovenskej republiky. Čo je podstatou restoratívnej koncepcie trestania a ktoré tresty sú považované v systéme trestov upravených v slovenskom Trestnom zákone za alternatívne? 



Minister spravodlivosti SR Tomáš Borec vymenoval členov pracovnej skupiny na prípravu legislatívy potrebnej na zavedenie elektronického systému monitoringu osôb.  Výsledkom jej činnosti má byť okrem iného zavedenie tzv. elektronických náramkov.



Všeobecné súdy verzus Ústavný súd SR, tak by bolo možné pomenovať rozhodnutie nášho ochrancu ústavnosti vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu (podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky) a práva na slobodu a bezpečnosť (podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Ústavný súd SR vo veľmi dobre odôvodnenom náleze určil za protiústavnú väzbu sťažovateľa (obvineného), ktorá celkovo trvala viac než 10 rokov.