Právo



Každý právny vzťah má svoje základné náležitosti a vlastnosti, ktoré hoidentifikujú jednak čo do svojej podstaty a zároveň ho odlišujú od iných právnych vzťahov či už v rámci vnútroštátneho právneho poriadku alebo v rámci všeobecných právnych inštitútov.



Ak má fyzická osoba dlhy, ktoré nie je schopná splatiť do konca svojho života, nie je to beznádejná situácia. Tento článok sa zaoberá práve riešením takejto situácie.



Pri prijímaní zákona č. 257/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, jeho obhajcovia stále skloňovali najmä potrebu spružniť Zákonník práce, aby mohol flexibilnejšie reagovať na potreby pracovného trhu.



S účinnosťou od 1.1.2012 sa administrácia daní riadi novým právnym predpisom; zákonom č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok). Tento zákon so sebou priniesol niekoľko zmien v daňovom konaní, na ktoré by si daňový subjekt mal dať pozor.



Osobné údaje môžu v sebe obsahovať množstvo rôznych informácií. Niektoré z nich môžu mať pre dotknutú osobu z rôznych dôvodov zvlášť citlivý charakter.



Generálny advokát Marco Darmon uvádza, že „Európske spoločenstvo pozostáva z právnych štátov, je nevyhnutne právnym spoločenstvom. Jeho vytvorenie ako aj fungovanie, inak povedané komunitárny pakt, spočíva na tom, že členské štáty rovnako rešpektujú komunitárny právny poriadok.“



Keď v roku 2007 prijímal zákonodarca v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike generálny zákon č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, asi ani netušil, že niektoré jeho ustanovenia vyvolajú viac otázok ako poskytnú odpovedí.



Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, ako je to s monitorovaním vašej osoby prostredníctvom kamerových systémov?! Ako sa na túto problematiku pozerá slovenský právny poriadok?



Čo je to reflexná škoda, v čom je jej podstata a ako sa s ňou vysporiadala judikatúra?!



V obchodných vzťahoch býva bežné, že si strany ako autoritu oprávnenú rozhodovať spory z ich právneho vzťahu zvolia namiesto príslušného súdu arbitráž – teda jedného rozhodcu alebo rozhodcovský súd. Podnikatelia preferujú arbitráž pre rýchlejší a menej formálny postup v konaní, prípadne aj pre nedôveru v štátne súdy.



Aj keď by sa to mohlo na prvý pohľad zdať očividné, tak daňová politika členských štátov Európskej únie nie je výhradne v kompetnecii jednotlivých štátov a ich vnútornej politiky. Určité kompetencie má v tomto smere aj Európsky súdny dvor.