SAK navrhuje zmenu definície minimálnej škody

Slovenská advokátska komora, pri príležitosti zriadenia pracovnej skupiny k novelizácii Trestného zákona a Trestného poriadku, opätovne pripomína svoj návrh úpravy Trestného zákona v časti, ktorá sa týka úpravy minimálnej škody voči páchateľom. Tento návrh predložila už v minulom roku ako pripomienku k zákonu o zaisťovaní majetku, rezort spravodlivosti ju vtedy vyhodnotil ako oblasť, ktorej sa bude venovať pri najbližšej novele trestných kódexov. 

Martina Vanc 22. 02. 2021 3 min.

„SAK znovu pripomína túto problematiku a zašle návrh opätovne ministerke spravodlivosti,"

uviedla hovorkyňa Slovenskej advokátskej komory (SAK) Alexandra Donevová.

Navrhovaná úprava z dielne SAK sa týka konkrétne § 125 ods. 1 Trestného zákona, ktorý aktuálne definuje škodu (od roku 2006) nasledovne:

 „Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy.“

Problémom podľa SAK je skutočnosť, že pevne upravená výška malej škody spôsobuje praktické problémy, kedy rovnaký skutok posudzovaný v čase prijatia právnej úpravy v roku 2006 nemusel byť vôbec trestný, resp. mohol byť miernejšie trestný, ako v súčasnosti.

„Z mnohých skutkov, ktoré pôvodne ani neboli trestnými činmi, ale boli by priestupkami, sa „spontánne“ stávajú trestné činy. Dôsledkom aktuálnej právnej úpravy je tak neustále sprísňovanie trestnej zodpovednosti iba v dôsledku skutočností, ako je inflácia, rast priemernej mzdy, ale aj rast minimálnej mzdy. Toto však nezodpovedá princípom materiálneho chápania právneho štátu a vymyká sa princípu poňatia trestného práva ako prostriedku ultima ratio (posledná možnosť),“

uvádza SAK.

Zároveň upresňuje, že priemerná mzda vzrástla za 15 rokov účinnosti právnej úpravy škody z 623,- eur na 1 096,- eur (údaj podľa roku 2020). Takáto právna úprava má dosah aj na rozhodovaciu prax trestných súdov, ktoré sú v dôsledku neflexibilnej právnej úpravy nútené trestať páchateľov prísnejšie, ako by bolo podľa SAK primerané.

„Nie je v poriadku, ak rovnaký skutok by pred 15 rokmi bol priestupkom, ale teraz z dôvodu inflácie a vývoja ekonomiky by sa stal trestným činom. Takýto určite nebol ani úmysel zákonodarcu v roku 2006,“

vysvetľuje SAK, ktorá navrhuje zmenu právnej úpravy takým spôsobom, aby jednotlivé kategórie škody zodpovedali vôli zákonodarcu aj po zmene ekonomickej reality, resp. aj po jej zohľadnení – navrhuje sa naviazanie výšky malej škody na výšku priemernej mesačnej mzdy, výsledkom čoho by bola pružná právna úprava reflektujúca aktuálne ekonomické nastavenie. Navrhovaná úprava by spočívala v úprave prvej vety § 125 ods. 1 Trestného zákona, ktorá by znela:

„Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu jednej polovice priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom došlo k spáchaniu činu.“

Podľa predsedu SAK Viliama Karasa nie je v záujme spoločnosti prísne trestať prvopáchateľov drobných skutkov – uvedené je neprimerané a zároveň zaťažuje verejný rozpočet, nakoľko konanie a prípadný výkon trestu odňatia slobody sú nepomerne viac nákladové ako samotná spôsobená škoda. Takéto prípady by mali podľa názoru predsedu SAK zostať v priestupkovej rovine.