Dňa 4. októbra 2022 bola Národnou radou Slovenskej republiky (NR SR) schválená novela Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorej boli schválené aj zmeny v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoR). Účinky zmien nastali od 1. januára 2023.
Čo je spoločná osobná starostlivosť o dieťa a čo ňou zákonodarca mieni?
„Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti.
Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi, t .j. stavu, ako keď rodičia dieťaťa vykonávajú rodičovské práva a povinnosti ako manželia prípadne nezosobášení partneri spoločne s minimálnym zásahom zo strany štátu a je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá a teda túto formu starostlivosti umožňuje.“[1]
Základným cieľom zákonodarcu bolo explicitné ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa ako ďalšej formy starostlivosti o dieťa a zároveň podpora zachovania a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po rozvode, resp. rozchode. Spoločná osobná starostlivosť o dieťa tak doplní už dve existujúce formy starostlivosti o dieťa a to osobnú starostlivosť jedného z rodičov a striedavú osobnú starostlivosť.
Považujeme za dôležité zdôrazniť, že všetky formy osobnej starostlivosti o dieťa sú si navzájom rovnocenné a súd má vždy rozhodnúť tak, aby bol chránený najlepší záujem dieťaťa v konkrétnom prípade, pričom každý prípad je potrebné posudzovať ad hoc.
Nové ustanovenia v ZoR
Konkrétne zmeny v ZoR nastanú (okrem iného) v ustanovení § 24:
„V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.“
Z ustanovenia § 24 ďalej vyplýva, že pre ustanovenie spoločnej osobne starostlivosti je nutné, aby boli obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a tiež aby mali o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa záujem a obaja súhlasili so zverením dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti.
V rámci zavedenia spoločnej osobnej starostlivosti rodičov sa pridáva aj ustanovenie upravujúce vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom:
„Ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného, alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.“
