Spôsobí vodič dopravnú nehodu, ak zraní len sám seba?

JUDr. Marcel Ružarovský 28. 04. 2019 7 min.

Čo je dopravná nehoda?

Zákon o cestnej premávke vymedzuje dopravnú nehodu ako udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej

  1. sa usmrtí alebo zraní osoba,
  2. sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
  3. uniknú nebezpečné veci alebo
  4. na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (t. j. viac ako 3.990,- EUR).

Veda kriminalistiky dopravnú nehodu definuje ako nepredvídanú, ale spravidla predvídateľnú udalosť, ktorá vznikla v priebehu premávky v cestnej doprave a mala za následok škodu na živote, na zdraví alebo na majetku, prípadne vyvolala stav všeobecného ohrozenia.[1]

Dopravná nehoda je teda spoločensky nežiaduca udalosť, či stav vyvolaný niektorým z účastníkov cestnej premávky v dôsledku porušenia jeho povinností vyplývajúcich mu zo zákona o cestnej premávke, pričom tento stav vyvolať nechcel, avšak o možnosti jeho vyvolania vedieť mal a mohol.

V roku 2018 bolo na slovenských cestách spôsobených 13.873 nehôd, čo je o 140 menej ako v roku 2017.[2] V 229 prípadoch došlo k usmrteniu osoby.

Dopravná nehoda s následkom na zdraví

Podľa legálnej definície dopravnej nehody sa za dopravnú nehodu považuje aj udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stala v priamej súvislosti s cestnou premávkou a pri ktorej došlo k zraneniu osoby. Táto udalosť sa bude ex lege vždy považovať za dopravnú nehodu (bez ohľadu na dohodu účastníkov nehody na zavinení), čo vyplýva zo samotného kontextu a štruktúry ustanovenia § 64 zákona o cestnej premávke.

Spôsobenie dopravnej nehody, pri ktorej páchateľ inému ublíži na zdraví, je priestupkom proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, za čo hrozí priestupcovi pokuta od 150 EUR do 800 EUR a zákaz činnosti až do troch rokov.[3]

Nakoľko sa jedná o priestupok (alebo aj o trestný čin[4]), za ktorý možno uložiť sankciu (trest) zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla, je policajt oprávnený na mieste zadržať aj vodičský preukaz, a to až do právoplatného skončenia veci.

V praxi nemožno vylúčiť situáciu, kedy sa pri dopravnej nehode zraní len tá osoba, ktorú dopravnú nehodu spôsobila (napr. v dôsledku neprimeranej rýchlosti sa vodič motocykla zrazil s nákladným vozidlom, na ktorom nevznikla škoda; vodič nákladného vozidla by bol zároveň bez zranenia). Z formálneho hľadiska sa o dopravnú nehodu jedná, nakoľko ide o udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stala v priamej súvislosti s premávkou vozidla a došlo k zraneniu osoby.

Za predmetný skutok by bol policajt oprávnený vodičovi, ktorý nehodu zavinil, na mieste zadržať vodičský preukaz a vodič by bol následne vystavený aj ďalším sankciám (trestom).

Takýto postup však nie je správny z nasledovných dôvodov.

Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví.

Na naplnenie skutkovej podstaty, v tomto prípade najmä objektívnej stránky, sa vyžaduje, aby bol následok – ublíženie na zdraví – spôsobené inému, teda osobe odlišnej od páchateľa priestupku. Už len táto skutočnosť sama o sebe vylučuje postih priestupku za vyššie uvedený delikt.

Na tejto skutočnosti nič nemení ani ustanovenie § 64 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, ktoré nehovorí o tom, ktorej osobe musí byť zranenie spôsobené.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na zásadu nullum crimen sine lege, teda len zákon ustanoví, ktoré konanie je priestupkom (alebo trestným činom). Pokiaľ teda zákon za priestupok nepovažuje spôsobenie dopravnej nehody, pri ktorej sa zraní len samotný priestupca, nemožno žiadnym výkladom dospieť k opaku. Táto zásada má pritom ústavnoprávny rozmer (viď čl. 49 Ústavy SR).

Najvyšší súd SR tiež pripomína, že spoločnosť síce chráni zdravie a život svojich občanov, nie však pod hrozbou sankcie pred nimi samotnými. Z týchto dôvodov nie je možné napríklad byť zodpovedný za priestupok, či dokonca za trestný čin, pri ktorých si niekto (dokonca úmyselne) spôsobí ujmu na zdraví, či smrť.[5]

V inom rozhodnutí Najvyšší súd SR vyslovil záver, že napriek zneniu ustanovenia § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke, ak dôjde k usmrteniu alebo zraneniu osoby, nemožno toto ustanovenie formalisticky vykladať tak, že aj usmrtenie vodiča vozidla, resp. jeho zranenie, keď inak nenastal škodlivý následok, je tou podmienkou, ktorú predpokladal zákonodarca pre posúdenie takej udalosti ako dopravnej nehody.[6]

Klátik uvádza, že každý má právo rozhodovať o svojom živote. Usmrtenie seba samého podľa Trestného zákona nie je trestným činom.[7] Pokiaľ má každý právo rozhodovať o svojom živote, toto rozhodovanie sa nevyhnutne musí dotýkať aj samotného zdravia človeka. Ak štát nemá záujem na trestaní úmyselného poškodzovania sa, o to viac musí byť z administratívneho alebo trestnoprávneho postihu vylúčené poškodenie vlastného zdravia z nedbanlivosti.[8]

Vyššie uvedené ale neznamená, že vodič, ktorý zaviní dopravnú nehodu, pri ktorej dôjde k zraneniu iba na jeho strane, zostane nepotrestaný. Tohto vodiča možno stavať do pozície zodpovedného subjektu za porušenie iných povinností stanovených zákonom o cestnej premávke, napríklad v nami ilustrovanom prípade by to bola povinnosť podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke[9], prípadne by sa mohlo jednať o všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o cestnej premávke.

V týchto prípadoch by sa ale jedno „iba“ o priestupok podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch, ktorý predstavuje zostatkovú skutkovú podstatu, pričom za tento priestupok možno v správnom konaní uložiť pokutu do výšky 100 EUR bez možnosti súčasného uloženia zákazu činnosti.

Zasiahnutým, resp. ohrozeným záujmom teda nie je život a zdravie osoby, ale bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

Pozor však na to, ak vodič pri spôsobení dopravnej nehody, pri ktorej zraní len sám seba, poruší pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom (ustanovenie § 137 ods. 2 zákona o cestnej premávke), napríklad nedal by prednosť v jazde, predchádzanie v mieste, kde je to zakázané a pod. Vzhľadom na to, že za závažné porušenie pravidiel cestnej premávky možno uložiť sankciu zákazu činnosti, bol by v týchto prípadoch policajt oprávnený na mieste aj zadržať vodičský preukaz.

Záver

Spoločnosť má záujem na ochrane života a zdravia svojich občanov, čo ja prejavuje vo vymedzení skutkových podstát trestných činov a priestupkov. Nikoho však nemožno trestať za to, že ublížil sám sebe.

Vodič, ktorý spôsobí dopravnú nehodu a pri tejto zraní iba sám seba, nemôže byť postihnutý za priestupok podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, ale len za porušenie ostatných ustanovení zákona o cestnej premávke.

Poznámky pod čiarou:

[1] ŠIMOVČEK, I. Metodika vyšetrovania cestných dopravných nehôd, In: Šimovček, I. et al. Kriminalistika. Plzeň : Aleš Čeněk, 2011. s. 361.

[2] Dostupné na [online].[cit.29.01.2019] http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=najviac-dopravnych-nehod-v-roku-2018-sposobili-soferi-s-nizkou-vodicskou-praxou

[3] Do 01.01.2016 skutková podstata priestupku znela: „Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.“. Skutková podstata v tomto znení tak pôsobila zmätočne a spôsobovala výkladové problémy.

[4] Napríklad ustanovenie § 157 alebo § 158 Trestného zákona.

[5] Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.02.2013, sp. zn. 10Sžd/30/2012

[6] Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.05.2014, sp. zn. 10Sžd/4/2014

[7] Klátik, J.: Trestné činy proti životu, In: MAŠĽANYOVÁ, D. a kol. Trestné právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť. 2. vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, 2016. s 256.

[8] Výnimku v tomto smere predstavuje napríklad trestný čin marenia spôsobilosti na službu podľa ustanovenia § 379 Trestného zákona alebo trestného činu vyhýbania sa výkonu civilnej služby podľa ustanovenia § 384 Trestného zákona. Primárnym objektom týchto trestných činov však nie je život alebo zdravie osoby.

[9] Vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.