Spôsoby určenia ceny diela v zmluve o dielo

V zmysle § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka je základnou povinnosťou objednávateľa zaplatiť cenu za vykonanie diela. Pre rôzne typy výstavbových projektov sa v stavebnej praxi ustálili rôzne spôsoby konštruovania ceny diela. Nesprávne porozumenie ich podstaty býva častým predmetom sporu medzi obchodnými partnermi.

Spôsoby určenia ceny diela v zmluve o dielo

Kritéria odlišovania rôznych druhov cien diela

V tomto príspevku sme si za kritérium pre odlíšenie rôznych druhov cien diela vybrali – konštrukciu cenu, z ktorej ak vychádzame, uvažujeme o jej obsahu a spôsobe stanovenia celkovej ceny. V stavebnej praxi je možné odlíšiť z hľadiska konštrukcie ceny tieto základne druhy:

  1. Paušálna cena;
  2. Jednotková cena;
  3. Nákladová cena

Jednotlivé druhy cien sa vo svojich podstatných znakoch líšia a podľa sú vhodné pre ten ktorý typ výstavbového projektu.

Paušálna cena

Podstata tejto ceny spočíva v tom, že objednávateľ uhradí objednávateľovi cenu v dohodnutej výške za zhotovenie diela. Paušálnosť sa prejavuje v tom, že nemerajú sa skutočne vykonané stavebné práce. Objednávateľ hradí cenu diela na základe platobného kalendára alebo po dokončení vopred určených etáp (najčastejšie stavebných objektov). Paušálna cena sa niekedy označuje aj ako cena pevná. Pevnosť však neznačí nemennosť, ako sa v praxi niekedy mylne interpretuje. Aj pevná cena sa môže meniť v závislosti od rizík, ktoré nesie objednávateľ. Takáto konštrukcia ceny diela sa využíva najmä pri Design – Build projektoch, kde zhotoviteľ v zásade vypracuje projektovú dokumentáciu a dodá na jej základe stavebné práce. 

Jednotková cena

Pri tejto cene sa vychádza zo skutočne vykonaných prác, ktoré sú ocenené jednotkovými cenami za položku. Každá položka musí byť riadne popísaná vo výkaze výmer. V prípade, že položka chýba, závisí od zmluvnej alokácie rizík za úplnosť rozpočtu, či zhotoviteľovi vznikne nárok na naviac práce. Jednotkové ceny sú paušálne a riziko ich správneho ocenenia nesie zhotoviteľ. Táto konštrukcia ceny diela sa využíva najmä pri generálnom dodávateľstve, pre ktoré je príznačné, že objednávateľ zhotovil projektovú dokumentáciu a zodpovedá za ňu v rozsahu, v akom došlo alebo nedošlo k alokácií rizík. V praxi dnes je bežným javom, že objednávatelia nechajú nimi zabezpečenú projektovú dokumentáciu posúdiť v rámci prípravy ponúk zhotoviteľovi, ktorý by mal v rámci odbornej starostlivosti poukázať na prípadné chyby a nedostatky projektovej dokumentácie, s tým rizikom, že ak žiadne nedostatky v tejto fáze nezistí, nevznikne mu  nárok na naviac práce, ak vady a nedostatky projektu zistil neskôr.

Jednotková cena diela sa často kombinuje s maximálnou cenou diela, ktorá objednávateľovi garantuje, že ak aj skutočne vykonané práce prekročia množstvo uvedené v ponuke zhotoviteľa, celková cena diela prekročí maximálnu cenu diela. Riziko za správne ocenenie a „zmeranie“ položiek podľa predloženej projektovej dokumentácie nesie zhotoviteľ. Uvedené závery predpokladajú, že prípadné chyby a vady projektu  zhotoviteľ v rámci odbornej starostlivosti zistiť mohol  a mal. Nemôže sa jednať o absolútnu zodpovednosť zhotoviteľa.

Nákladová cena

V praxi menej využívanou je nákladová cena – cost plus, ktorej podstata spočíva v tom, že zhotoviteľ získa od objednávateľa  platbu za riadne vynaložené náklady vrátane réžie a zisku. Táto metóda sa využíva predovšetkým pri vyčíslovaní claimov – nárokov toho ktorého obchodného partnera, ktoré im vzniknú v priebehu realizácie zmluvy o dielo, čiže ide skôr o doplnkový mechanizmus konštruovania ceny.

Záver

Cena diela je jedným zo základným prvkom zmluvy o dielo a ako výsledná cena projektu je dôležitým ukazovateľom úspešnosti alebo neúspešnosti projektu. Ako bolo popísané vyššie konštrukcie ceny diela môžu byť rôzne a každá z nich je pre svoje špecifiká vhodným riešením pre odlišné typy projektov.