Európsky súd pre ľudské práva a jeho nové podmienky pre podanie sťažnosti

Odo dňa 1. januára 2014 nadobudlo účinnosť nové znenie pravidla 47 Rokovacieho poriadku Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorým boli zavedené prísnejšie podmienky pre podávanie sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva. Za akých podmienok môže sťažovateľ podať sťažnosť na ESĽP a ako sa zmenili podmienky podávania sťažností?

Redakcia 17. 02. 2014 3 min.
Podanie sťažnosti na ESĽP Podanie sťažnosti na ESĽP Hand on glass from 4freephotos.com

Európsky súd pre ľudské práva

Európsky súd pre ľudské práva („ESĽP“) sídli v Štrasburgu a je zložený zo sudcov, ktorých počet sa zhoduje s počtom členských štátov Rady Európy, ktoré ratifikovali Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ESĽP uplatňuje Európsky dohovor o ľudských právach, pričom jeho úlohou je zaistiť, aby členské štáty rešpektovali práva a záruky, ktoré obsahuje spomínaný dohovor. Slovenská republika je zodpovedná za porušenie len tých práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorým došlo od dňa 18. 3. 1992.[1]

Kedy možno podať sťažnosť na ESĽP?

V súlade s článkom 35 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa ESĽP môže vecou zaoberať až po úplnom vyčerpaní všetkých vnútroštátnych opravných prostriedkov, ktoré dáva k dispozícii právny poriadok konkrétneho členského štátu. Netreba zabúdať, že pri podávaní opravných prostriedkov v rámci vnútroštátnych súdov je potrebné dodržať príslušné procesné pravidlá a predovšetkým aj procesné lehoty. Ak bol napríklad opravný prostriedok zamietnutý z dôvodu oneskoreného podania, ESĽP nie je oprávnený skúmať sťažnosť vo veci samej. Samotná sťažnosť nesmie byť rovnaká ako iná sťažnosť, o ktorej už skôr rozhodla Európska komisia pre ľudské práva alebo Európsky súd pre ľudské práva. Sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva sú oprávnení podať: jednotlivci, mimovládne organizácie alebo skupina osôb. Pre podanie sťažnosti nemusí byť sťažovateľ zastúpený a takisto jeho prípadný zástupca nemusí byť právnikom. Pokiaľ sa však ESĽP rozhodne požiadať vládu členského štátu o predloženie písomného stanoviska k predmetným sťažovateľom namietaným skutočnostiam, v ďalšom konaní pred ESĽP musí už byť sťažovateľ zastúpený a to právnikom.[2]

Dve nové zmeny od 1.1.2014

Hlavným cieľom tejto zmeny Rokovacieho poriadku je zvýšenie efektívnosti ESĽP a zrýchlenie procesu preskúmavania sťažností.Samotná novela prináša dve zásadné zmeny, ktoré budú mať vplyv na rozhodnutie, či sťažnosť bude odmietnutá alebo prijatá na ďalšie preskúmanie ESĽP.

Prvá zmena

Prvá dôležitá zmena sa týka formulára sťažnosti. Každý formulár zaslaný ESĽP musí byť podľa nových pravidiel Rokovacieho poriadku úplne vyplnený a sprevádzaný kópiami relevantných podporných dokumentov. Neúplná sťažnosť môže byť ESĽP zamietnutá. Na oficiálnej stránke ESĽP je sťažovateľom k dispozícii v slovenskom jazyku formulár sťažnosti a návod na jeho vyplnenie.[3]

Druhá zmena

Druhá zmena sa týka posudzovania dodržania lehoty, v ktorej musí byť sťažnosť podaná ESĽP. Táto lehota je vo všeobecnosti šesť mesiacov od konečného rozhodnutia najvyššieho príslušného vnútroštátneho súdu. Kým doposiaľ stačilo, aby v tejto lehote sťažovateľ adresoval ESĽP podanie, z ktorého bol zrejmý predmet sťažnosti, od 1. januára 2014 nastala zmena a je potrebné, aby sťažovateľom v danej lehote bol ESĽP zaslaný vyplnený formulár spĺňajúci všetky predpísané náležitosti (vrátane sprievodných dokumentov). Neúplné sťažnosti už viac nebudú ESĽP posudzované.[4]


Jantošová, I.: Európske súdnictvo, dostupné na internete: http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/Main/ArticleShow.ascx&ArtID=9139&LngID=0 [online].[14.2.2014].

Jantošová, I.: Európske súdnictvo, dostupné na internete: http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/Main/ArticleShow.ascx&ArtID=9139&LngID=0 [online].[14.2.2014].

Bližšie pozri: http://www.echr.coe.int/Pages/home.aspx?p=applicants/ol&c [online].[14.2.2014].