Systém a význam alternatívnych trestov na Slovensku

Najmä odborná verejnosť upriamuje v posledných rokoch svoju pozornosť na význam alternatívnych trestov v kontexte restoratívnej koncepcie trestania. Treba vyzdvihnúť pozitívne funkcie takejto formy trestania páchateľov pri niektorých menej závažných trestných činoch, ktoré boli doposiaľ zavedené aj do trestnoprávnych kódexov Slovenskej republiky. Čo je podstatou restoratívnej koncepcie trestania a ktoré tresty sú považované v systéme trestov upravených v slovenskom Trestnom zákone za alternatívne? 

Alternatívne tresty Alternatívne tresty - Metalic grill over a large hole from 4freephotos.com

Restoratívna koncepcia trestania

V európskom priestore dochádza od druhej polovice 20. storočia k výraznému rozvoju restoratívnej justície (z anglického restore – obnoviť, navrátiť do pôvodného stavu) a aj k častejšiemu ukladaniu alternatívnych trestov tzv. community sanctions ako trestov alternujúcich trest odňatia slobody. Tento stav je spätý aj s tzv. krízou trestu odňatia slobody, ktorá spočíva v nízkej preventívnej a resocializačnej efektivite trestu odňatia slobody, ako tradičného retributívneho prístupu trestania páchateľov trestných činov. Restoratívna justícia predstavuje maximálnu možnú mieru uzdravenia a obnovu trestným činom narušených vzťahov a preto účastníkom umožňuje aj prostredníctvom alternatívnych trestov spoločne identifikovať spôsobené ujmy a vzniknuté potreby a od nich sa odvíjajúce povinnosti a záväzky.

Filozofia alternatívnych trestov je následovná - cieľom je ponechať odsúdeného na slobode a uložiť mu taký druh trestu, ktorý bude pôsobiť preventívne proti páchaniu ďalšej trestnej činnosti, ochráni spoločnosť a v neposlednom rade uspokojí záujmy obetí trestného činu. Takéto tresty by mali upevniť v páchateľovi návyky a postoje potrebné k vedeniu riadneho života.

Veľkým pozitívom alternatívneho trestania je aj nižšie finančné zaťaženie súvisiace so samotným výkonom trestu. Počet väzňov vo výkone trestu odňatia slobody vzrastá a napríklad podľa Ministerstva spravodlivosti SR priame náklady štátu na jedného väzňa sú ročne vyše 13 500 EUR. Skúsenosti navyše deklarujú, že po výkone samotného trestu odňatia slobody sa odsúdený len ťažko zaraďuje do normálneho života. Odsúdený po výkone trestu odňatia slobody má problém nájsť si prácu, čo vyvoláva opäť len ďalšie výdavky štátu na jeho sociálnu podporu a zvyšuje tak riziko, že bude páchať ďalšiu trestnú činnosť ako recidivista a práve tomu by mali zabrániť alternatívne tresty.

Alternatívne opatrenia

Všeobecne

V slovenskom trestnom práve môžeme v rovine alternatívnych opatrení hovoriť o alternatívnych opatreniach hmotnoprávnych a procesnoprávnych. V trestnom práve procesnom ide o tzv. odklony v trestnom konaní. Za hmotnoprávne alternatívne opatrenia môžeme označiť alternatívy k potrestaniu a alternatívne tresty, pričom za alternatívy k potrestaniu považujeme podľa Trestného zákona („TZ“) upustenie od potrestania (§ 40 TZ), podmienečné upustenie od potrestania (§ 101 TZ).

Alternatívne tresty

Zo všetkých trestov uvedených v slovenskom Trestnom zákone sú v širšom zmysle alternatívne:

  • trest domáceho väzenia (§ 53 TZ),
  • trest povinnej práce (§ 54 - § 55 TZ),
  • peňažný trest (§ 56 - § 57 TZ),
  • podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody (§ 49 - § 50 TZ),
  • podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom (§ 51 - § 52 TZ).

Zákon o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválený NR SR 4. decembra 2013 obsahuje v čl. II. znenie nového alternatívneho trestu, ktorým je trest zákazu účasti na verejných podujatiach. Účel trestu spočíva v tom, že sa odsúdenému počas doby výkonu tohto trestu zakazuje účasť na verejných podujatiach (napr. športových, kultúrnych) v rozsahu určenom v rozhodnutí súdu.

  • Súvisiace právne predpisy:
    • zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon