Kedy je na nové tvrdenie v spore o ochrannú známku už neskoro

Pri registrácií novej ochrannej známky, ktorá by mala chrániť a odlišovať meno a aj produkty podnikateľa je dôležité dbať na viacero skutočností. Jednou z nich je zisťovanie či podobná ochranná známka už náhodou neexistuje, a ak existuje, je potrebné sa pripraviť na spor. To akými dôkazmi si možno obrániť vlastnú ochrannú známku, ale aj dokedy môžete prichádzať s novými dôkazmi či tvrdeniami sa dozviete v dnešnom stanovisku generálneho advokáta v prípade o ochrannom označení cukroviniek.

Martina Rievajová 04. 12. 2019 3 min.

Podobné názvy pre rovnaké tovary

Poľská spoločnosť Primart Marek Łukasiewicz (ďalej len „Primart“)podala prihlášku na zápis ochrannej známky na Úrad európskej únie pre duševné vlastníctvo (ďalej len „EUIPO“) v podobe obrazového označenia s nápisom Primart. Takto označené mali byť všetky sladidlá, ochucovadlá, cukrovinky, káva či čaj, ktoré spoločnosť Primart vyrábala. O dva mesiace na to sa však ozvala španielska spoločnosť Bolton Cile España, SA (ďalej len ako Bolton), ktorá proti zápisu takejto ochrannej známky podala námietku. Dôvodom bolo, že španielska spoločnosť mala zapísanú ochrannú známku „PRIMA“ už od roku 1973, a túto používala na označovanie obdobných výrobkov ako spoločnosť Primart. EUIPO námietku zamietlo, na čo spoločnosť Bolton zareagovala podaním odvolania. Odvolaniu EUIPO vyhovel a obratom zrušil zápis ochrannej známky spoločnosti Primart.

Rola rozlíšiteľnosti ochrannej známky

Dôvodom na zrušenie zápisu ochrannej známky Primart mala byť podobnosť so španielskou značkou „PRIMA“. Pri posudzovaní  či ochrannú známku zrušiť bral EUIPO do úvahy geografické územie Španielska a aj príslušnú verejnosť. Išlo o to posúdiť či by na tomto území mohlo dôjsť k zámene značiek Primart a Prima bežným spotrebiteľom. Výsledkom analýzy mal EUIPO za to, že je dôvodné predpokladať, nakoľko ide o označenie zhodných výrobkov, že takúto zmenu nemožno vylúčiť, hoci staršia ochranná známka značkou „PRIMA“ nemala v Španielsku postavenie výrazne rozlíšiteľnej známky, napriek tomu, že uvedené slovo po španielsky znamená „sesternica“ či „bonusová platba“.

Primart podal žalobu na všeobecný súd, ktorou žiadal uvedené rozhodnutie zrušiť, pričom tvrdil, že rozlišovacia schopnosť španielskej značky „PRIMA“ je slabá, čím sa snažil znížiť nárok spoločnosti Bolton. Všeobecný súd však žalobu zamietol, pričom uviedol, že tvrdenia Primart-u o slabej rozlíšiteľnosti známky značkou „PRIMA“ nemôže považovať za prípustné, keďže neboli použité v konaní pred EUIPO, ale ako nové sa objavili až v konaní pred Všeobecným súdom. Primart sa rozhodol odvolať a vec posunúť Európskemu súdnemu dvoru.

Stanovisko generálneho advokáta

Aj keď Súdny dvor ešte nerozhodol, k prípadu sa vyjadril generálny advokát Súdneho dvora Michal Bobek. Podľa stanoviska generálneho advokáta ide v tomto prípade o nesprávne právne posúdenie veci. Otázka rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky je podmienkou, aby sa v tejto veci vôbec mohlo rozhodnúť, a keďže sa ňou zaoberalo EUIPO až v odvolacom konaní, Primart bol oprávnený sa k tejto skutočnosti vyjadriť v podaní Všeobecnému súdu.[1] Takéto posúdenie vyplýva z práva žalobcu na napadnutie akéhokoľvek posúdenia, na základe ktorého príslušný orgán, v tomto prípade EUIPO, založil svoje rozhodnutie. Všeobecný súd teda pochybil, keď tvrdenia Primartu o slabej rozlíšiteľnosti odmietol pripustiť v konaní pred týmto súdom.

Keďže podľa názoru generálneho advokáta Všeobecný súd nesprávne vec posúdil, keď označil tvrdenia Primartu týkajúce sa rozlišovacej schopnosti známky „Primart“ za neprípustné, žaloba Primartu by mala byť opätovne posúdená Všeobecným súdom, pričom by Všeobecný súd tvrdenia Primartu o slabej rozlišovacej schopnosti španielskej ochrannej známky mal pripustiť.

Aj keď ešte nie je známe finálne rozhodnutie Súdneho dvora a ani ďalší osud tohto prípadu, zaiste ide o veľmi zaujímavé rozhodnutie z hľadiska prípustnosti skutkových a právnych tvrdení v jednotlivých fázach konania pred EUIPO, ale aj pred Všeobecným súdom.

Zdroj: Curia

[1] Obdobne bolo rozhodnutie aj v známom rozsudkoch z 1. februára 2005, SPAG/ÚHVT – Dann a Backer (HOOLIGAN)) (T‑57/03, EU:T:2005:29)