Cyrilo-metodské duchovné dedičstvo, historický odkaz Veľkej Moravy a Ústava SR

Každoročne si na Slovensku 5. júla pripomíname príchod dvoch solúnskych bratov. Ich misia bola taká silná, že jej “dedičstvo” sa v 1992 dostalo až do našej ústavy.

Kristína  Jurišová 05. 07. 2015 5 min.

Ústava Slovenskej republiky, ktorá je považovaná za základný zákon bola v priebehu rokov od jej schválenia v roku 1992 (ešte počas existencie československej federácie) do roku 2014 trinásťkrát novelizovaná čo vzhľadom na jej rigidnú formu, kedy je potrebný súhlas kvalifikovanej väčšiny poslancov na jej zmenu či prijatie, je tiež na úvahu...

Cyril a Metod v Ústave

Ústava SR je považovaná za v prvom rade ústavu demokratickú, ústavu jednotného štátu, teda ústavu unitaristickú a taktiež za ústavu republikánsku vo svojom formálnom i materiálnom zmysle. Skladá sa z preambuly, deviatich hláv, oddielov a 156 článkov.

V Ústave Slovenskej republiky sa v preambule uvádza:

„My národ slovenský stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my občania Slovenskej republiky uznášame sa poslancov Národnej Rady Slovenskej, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave.“

Z judikatúry Ústavného súd SR

Slávnostný úvod Ústavy SR, čím preambula je, sa ako úvodné ustanovenie pred jej záväznými článkami nepovažuje za právne záväzné čo judikoval i Ústavný súd SR. Konkrétne uznesenie Ústavného súdu SR č. 59/1999 zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čiastka 79, pod č. 182/1999, uvádza: „Preambuly nie sú esenciálnou náležitosťou žiadneho normatívneho aktu a sú pre posudzovanie jeho normatívneho obsahu bez právneho významu...“. Potom jediná úloha čo ostala pre preambulu je “zachytiť” charakter ústavy. Tak isto i charakter štátu jeho právne princípy a základné hodnoty. Pri interpretácii ústavy ako základného zákonu štátu, môže preambula poslúžiť ako základné východisko.

Prečo sa bratia dostali “až  tak ďaleko” - do našej ústavy?

Z následného „cirkevného“ a z nášho pohľadu aj ústavného vývoja je potrebné si priblížiť obdobie Veľkej Moravy a tak isto aj charakter odkazu solúnskych bratov - Cyrila a Metoda. Práve tento samotný zrod šírenia „Božieho slova“ je vo veľkej miere v odbornej literatúre zaoberajúcej sa vzťahom cirkví a štátu v medziach územia Slovenska opomínaný. Viacerí autori považujú za medzník vzájomnej korelácii cirkví a spoločnosti, respektíve štátu až vydanie Corpus iuris canonici v roku 1016 v Uhorsku. Je však bez najmenšej pochybnosti jasné, že práve príchod Cyrila a Metoda a následné vybudovanie spolupráce cirkevnej a svetskej správy položilo základy pre legislatívnu úpravu v samotnom Uhorsku.

Práve 9. storočie prinieslo štart pre christianizáciu v stredovekej Europe. Pribina (Nitriansky knieža) napriek tomu, že bol pohan sa oženil s kresťankou pochádzajúcou z Franskej ríše. Na Nitrianskom hrade dal pre ňu postaviť kostol (tento kostol sa stal prvou písomne doloženú kresťanskú sakrálnu stavbu u západných Slovanov), ktorý v roku 828 vysvätil salzburský biskup Adalram. Súbežne s christianizáciou Nitrianska sa rozvíjala aj misijná činnosť medzi Moravanmi čo sa premietlo do samotného pokrstenia moravského kniežaťa Mojmíra. Táto misia, ktorú riadili cirkevné centrá z Franskej ríše, pokračovala aj po spojení Moravského a Nitrianskeho kniežactva, ktoré bolo vynútené násilím. Prenikanie franských či bavorských misionárov však patrilo k osvedčeným nástrojom vládcov pri šírení svojho politického vplyvu (je zrejmé, že už v 9. storočí politika hrala veľkú úlohu v spoločnosti). Veľkomoravský knieža Rastislav preto požiadal Rím a následne aj Konštantínopol o pomoc vo forme misionárov.

Cisár Michal III. vyslal v roku 863 na Veľkú Moravu bratov Konštantína (Cyrila) a Metoda zo Solúna. Dodnes je príchod týchto bratov oslavovaný a každoročne 5. júla si i náš národ pripomína pomerne veľký a prelomový prínos týchto misionárov. Slovania udajne v tomto období nepoznali písmo a preto za najväčší prínos sa považuje samotná skutočnosť, že Konštantín zostavil abecedu - hlaholiku, zároveň preložil do staroslovienčiny viacero bohoslužobných kníh. Dôležitým medzníkom je fakt, že počas svojho pôsobenia na tomto území pravé na Veľkej Morave založil školu na výchovu domáceho kléru, kde môžeme hľadať v rámci nášho územia fundamentálne začiatky kresťanstva. Samozrejme ich jediným prínosom nebolo iba šírenie „Božieho slova“, ale tak isto boli nositeľmi vzdelanosti, kultúry a v podstate ich z dnešného pohľadu môžeme považovať za akýsi nepriami prostriedok zvyšovania životnej úrovne. Konštantín neskôr pod menom Cyril vstúpil v Ríme do kláštora a Metoda pápež vymenoval za moravsko-panónskeho arcibiskupa. Po Metodovej smrti v roku 855 boli jeho žiaci nútený opustiť Moravu (emigrovali do Bulharska, Chorvátska a Byzancie).

Činnosť solúnskych bratov na Veľkej Morave bola jednoznačne úspešná a z pohľadu ich imanentných cieľov i naplnená. Zmysel v prezentácii Písma svätého a jeho propagácii, by sa dal hľadať v zjednocujúcom prvku slovanských kmeňov. Nemožno poprieť húževnatosť a aktivitu Cyrila a Metoda, ktorou sa zaslúžili o veľký rozvoj vo vtedajšej veľkomoravskej ríše. Za najväčší prínos sa dá do dnes považovať zostavenie už spomínaného staroslovienskeho písma a to hlaholiky. Ich rola prekladateľov Písma svätého a bohoslužobných kníh ich často pasuje za „vierozvestcov“, čo je však polemická predstava - pretože viera ako taká na tomto území bola aj pred príchodom solúnskych bratov.

Náš štát sa napriek cyrilo-metodskému duchovnému dedičstvu neviaže na nijaké náboženstvo

Preambula sa vo svojom texte odvoláva na historické a kultúrne dedičstvo, konkrétnejšie v zmysle cyrilo-metodského duchovného odkazu Veľkej Moravy, významného najmä z pohľadu kresťanstva (pričom vychádza z historických poznatkov). V neposlednom rade preambula nemá právnu silu na rozdiel od samotných článkov Ústavy SR a práve v článku 1. Ústavy SR sa uvádza: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“