Trestná zodpovednosť právnických osôb a jej vplyv na compliance

V rámci pripravovaných legislatívnych zmien, nových predpisov a v neposlednom rade z pohľadu nedávno prijatých platných predpisov sa neustále zvyšujú nároky na rozhodovacie procesy TOP manažmentu a členov štatutárnych orgánov jednotlivých spoločností. 

RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o. 18. 04. 2017 3 min.

Výsledkom je extrémny legislatívny tlak na ľudí vo vedúcom postavení právnickej osoby, aby reagovali na požadované regulačné opatrenia vo vnútri firmy, ako aj vo vzťahu k externému prostrediu, teda dodávateľom, odberateľom či zákazníkom. Jednou zo zásadných nedávno prijatých právnych noriem je zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Tento zákon uviedol do praxe požiadavku, aby právnické osoby zaviedli a efektívne využívali prevenčné systémy súladu postupov s právnymi normami (v zahraničí známe ako tzv. Compliance).

Doposiaľ sa schémy Compliance v našom prostredí zaužívali v prísne regulovaných oblastiach (napr. banky) alebo prostredníctvom zahraničných vlastníkov spoločností, u ktorých táto požiadavka vznikla na základe právnych predpisov z iných jurisdikcií. S účinnosťou zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa zavedenie a aplikácia účinných opatrení na úrovni Compliance stali plošne nevyhnutnou súčasťou a požiadavkou v každej organizačnej a kompetenčnej schéme. Právnické osoby s existujúcim Compliance budú musieť svoje systémy a opatrenia náležite prehodnotiť.

Konatelia a členovia predstavenstiev sú objektívne zodpovední za to, ako firmu riadia a zodpovedajú za škodu spôsobenú nedostatočným výkonom svojich právomocí a kompetencií v rozsahu požadovanej odbornej starostlivosti. V zmysle zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb k tomu pribudla zodpovednosť za pripravenosť firmy v trestnoprávnej oblasti, teda za to, že spoločnosť prijala také opatrenia, aby zamestnanci, odberatelia alebo napr. splnomocnené osoby nepáchali trestnú činnosť, za ktorú by mohla byť potrestaná právnická osoba.

Štatutári a TOP manažéri jednotlivých spoločností, ktorí nevenujú pozornosť tejto úprave a nezareagujú vo forme prijatia prevenčných opatrení v danej oblasti, vystavujú samotnú spoločnosť pomerne širokej škále rizík. Naviac ohrozujú aj svoju vlastnú pozíciu vo firme, rovnako ako aj iných zamestnancov alebo osoby v podriadenom postavení. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nečinnosťou je totiž priamo pričítateľná práve osobám, v ktorých kompetencii a rozhodovacej právomoci je trvať na prijatí preventívnych opatrení vo vnútri právnickej osoby.

7 rizík vyplývajúcich z trestnej zodpovednosti právnických osôb

  1. Reputačné riziko.
  2. Operatívne riziko.
  3. Poistné riziko.
  4. Riziko likvidity.
  5. Transakčné riziko.
  6. Finančné riziko.
  7. Riziko zvýšenej aktivity správnych orgánov.

Preventívne opatrenia, ktoré jednotlivé spoločnosti budú zvažovať, sú rôznorodého charakteru a pokrývajú širokú škálu procesov vo vnútri spoločnosti. Od úpravy pracovných poriadkov a pracovných zmlúv, pravidelných školení zamestnancov, katalogizácie zmlúv a plnomocenstiev, označovanie obchodného tajomstva,  cez prípravu krízového manažmentu pri policajnom zásahu, auditu poistných zmlúv až po pokrytie rizikových činností v rámci predmetu činnosti spoločnosti. Rozsah je skutočne rozsiahly a bude záležať na TOP manažmente, do akej miery a v akom rozsahu riziká spojené so zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb vyhodnotí a ako zabezpečí náležitú ochranu spoločnosti a tým seba.

 

JUDr. Lucie Schweizer

partnerka AK Ružička Csekes

Advokátka s viac ako 15 rokmi praxe špecializujúca sa na korporátne trestné právo, prevenciu kriminality právnických osôb, strategické plánovanie, design a risk manažment a strategické a senzitívne rozhodovanie a postupy. V rámci Ružička Csekes spoluvytvorila tím špecialistov na korporátne trestné právo, v súčasnosti unikátny tím v slovenskom prostredí. V minulosti pôsobila na Katedre trestného práva a kriminalistiky Právnickej fakulty na Trnavskej univerzite a je pravidelnou autorkou príspevkov na tému trestnej zodpovednosti právnických osôb. Verí, že advokácia v biznis prostredí nemá poskytovať „iba“ dodávku právnej služby (napr. zmluvy), ale aj skutočnú pridanú hodnotu v podobe iného pohľadu a skúseností z trhu z iných odvetví, čím prispieva k identifikácii viacerých možností a väčšej variabilite riešení.