Študenti a daň z príjmov fyzických osôb

Študenti sú v princípe poistencami štátu, preto zamestnávateľ neplatí vysoké odvody (len 0,25% z odmeny a úrazové poistenie 0,8% z odmeny). Zamestnanec neplatí žiadne odvody. Táto forma pracovnoprávneho vzťahu je preto najobľúbenejšia medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu. Okrem odvodov je sa však potrebné zaoberať aj daňovou problematikou týchto pracovných vzťahov.

Študent (do úvahy berieme osobu s trvalým pobytom na území SVK) je fyzickou osobou a príjmy z pracovnoprávneho pomeru spadajú pod predmet dane uvedený v § 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej iba „ZoDP“), konkrétne odsek 1, písmeno a). Základ dane sa zistí súčtom čiastkových základov dane, ktoré predstavujú všetky možné príjmové činnosti uvedené v § 3 ZoDP. V našom prípade je to hlavne príjem zo závislej činnosti, konkrétne § 5 ods. 1, písm. b). Z toho vyplýva, že študent je daňovník, nie je od dane oslobodený, a teda je povinný platiť dane. To znamená, že je povinný postupovať podľa § 15 písm. a) ZoDP a zdaniť svoj základ dane sadzbou 19%. Základ dane sa u študenta, rovnako ako u neštudenta, znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane. Podnikajúce fyzické osoby si môžu znížiť svoj základ dane aj o daňovú stratu. To však študent pracujúci v jednom z pracovných pomerov na dohodu nemôže. Táto nezdaniteľná časť základu dane sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v § 11 ZoDP. V roku 2011 činí sumu 3.559, 30 EUR.

Príklad č. 1

Študent dennej formy brigáduje v call centre, za čo mu je vyplatená priemerná mesačná odmena 350 eur. Spolu teda zarobil za rok 2011 4 200 eur.

Sú tri možnosti ako znížiť svoj základ dane, a teda platiť čo najmenšiu daň. Prvou je uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane u zamestnávateľa vyplnením tzv. vyhlásením na zdanenie príjmov zo závislej činnosti. Po vyplnení vyhlásenia študent neplatí preddavky na daň, ak výška jeho mesačnej mzdy nedosiahne sumu 297 EUR. Po prekročení tejto sumy platí študent daň iba z výšky sumy, ktorá prevyšuje 297 EUR. Vyhlásenie môže byť podpísané ktorýkoľvek mesiac v roku s tým, že až nasledujúci mesiac sa to stáva účinným. To v praxi znamená, že do účinnosti vyhlásenia platí študent daň z príjmu v plnej výške, t.j. 19% z príjmu a po nadobudnutí účinnosti platí už iba 19% z príjmu mínus 297 EUR.

Druhou možnosťou je podanie daňového priznania, ktoré je študent povinný podať, ak jeho príjmy za predchádzajúci kalendárny rok presiahli sumu 1.779,65 EUR pre rok 2011. Daňové priznanie nahrádza aj ročné zúčtovanie dane zamestnávateľom, čo je tretia možnosť uplatnenia si nezdaniteľného základu dane. Obe tieto možnosti sa dajú kombinovať s možnosťou prvou; ak študent podpísal vyhlásenie v júli 2011, príjmy od augusta do konca roka sú už s uplatnenou nezdaniteľnou časťou základu dane. Časť daní z roku 2011 (do augusta 2011) mu však musí byť vrátená (395 EUR).

Príklad č. 2

Študent dennej formy brigádoval v roku 2011 súčasneu dvoch rôznych zamestnávateľov. Priemerná mesačná mzda bola 350 EUR, z toho u prvého 200 eur a u druhého 150 EUR.

V takomto prípade sa u oboch zamestnávateľov nedá uplatniť nezdaniteľná časť základu dane prostredníctvom vyhlásenia. Preto sa študent musí rozhodnúť, kde vyhlásenie podpíše a zaplatené preddavky si potom podľa prvého príkladu uplatní buď v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní dane zamestnávateľom.

Študenti radi chodia do zahraničia pracovať. Ako je to potom s daňovou povinnosťou? To je individuálne v závislosti od štátu v ktorom študent pracuje. Na jednotlivé daňové režimy sa aplikujú vo väčšine prípadov bilaterálne zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré zabraňujú tomu, aby študent neplatil daň v jednej aj druhej krajine, resp. aby niekde daň zaplatil. Ak ide študent iba na letnú brigádu, ostáva rezidentom Slovenskej republiky a je povinný platiť dane zo svojich celosvetových príjmov. Medzinárodné zmluvy majú prednosť pred zákonom, preto konkrétne bilaterálna zmluva určí spôsob zamedzenia dvojitého zdanenia, ktoré by týmto pádom hrozilo.