Susedské spory: Chov psov a spory s tým súvisiace

V pokračovaní série článkov o najčastejších susedských sporoch a právnom pohľade na ne, sa v tom dnešnom zameriame na chov psov. Konkrétne, aká legislatíva upravuje ich prihlásenie v obci, v nadväznosti na to daň za psa, kedy štekot psov prekračuje únosnú mieru, prípadne ako sa môže osoba brániť proti nadmernému obťažovaniu zo strany susediacich psov.

Susedské spory: Chov psov a spory s tým súvisiace

Právna úprava susedských vzťahov v Občianskom zákonníku

Psi patria medzi najčastejšie domáce zvieratá, chované buď v bytoch, rodinných domoch, na záhradách alebo iných pozemkoch. Mnohé spory, ktoré vzniknú medzi susedmi súvisia práve s chovom psov. Pre niektorých môže byť chov psov na susediacom pozemku obťažujúci. predovšetkým z hľadiska štekotu, pachov alebo produkcie odpadu. Ako vyplýva z judikatúry týkajúcej sa psov, v prípade ich chovu môže dochádzať k obťažovaniu okolitých susedov najmä ich štekotom, zápachom z potravy, produkciou odpadov, vo zvýšenej miere sa môžu na pozemku objaviť napríklad hlodavce.

Generálna klauzula susedských vzťahov, ustanovenie § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení („Občiansky zákonník“) kladie vlastníkovi veci povinnosť zdržať sa všetkého čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo vážne ohrozoval výkon jeho práv. Exemplifikatívny výpočet možného druhu obťažovania uvádza okrem iného povinnosť zdržať sa obťažovania hlukom a pachmi a zabrániť vnikaniu chovaných zvierat na susediaci pozemok.

Štekot psov nad mieru primeranú pomerom

Miera primeraná pomerom nie je zákonom definovaný pojem. Súd bude v konkrétnom prípade brať do úvahy aká je v danej lokalite s prihliadnutím na iné podobné lokality primeraná miera konkrétnych imisií (zásahov do vlastníckeho práva susediaceho vlastníka) v danej veci. Pri posudzovaní, či sú splnené podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba pojem „nad mieru primeranú pomerom“ vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (prekračujúcom prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom. Miera primeraná pomerom sa preto bude rozdielne posudzovať na dedinách, v mestách, samotách a podobne (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/350/2012 zo dňa 19.06.2013).

V odôvodnení rozhodnutia musí súd výslovne uviesť, akú mieru obťažovania považuje za primeranú pomerom a aká je táto miera v konkrétnom prípade (rozsudok NS ČR sp zn. 22 Cdo 1421/2003 zo dňa 27.05.2005).

K dokazovaniu

  • V prípade štekotu psov súdy častokrát požiadajú o správu miestne príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva („RÚVZ“) so žiadosťou o vykonanie merania hladiny hluku.
  • V prípade obťažovania pachmi, tekutými odpadmi vykoná obvykle opätovne RÚVZ obhliadku na mieste samom na žiadosť súdu.
  • Je možné skontrolovať plnenie podmienok stanovených zákonom č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v platnom znení pre chov, a to Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou, prípadne splnenie povinnosti evidencie psa v obci, zaplatenia miestnej dane za psa atď.
  • Dokazovanie sa dopĺňa svedeckými výpoveďami susedov, prípadne ich písomnými vyjadreniami.

Je potrebné uviesť je, že generálna klauzula susedských vzťahov (§127 ods. 1 Občianskeho zákonníka) obsahuje i povinnosť vlastníka veci zdržať sa všetkého, čím by vážne ohrozoval výkon práv inej osoby. V tomto prípade nie je podstatné, či obťažovanie je nad mieru primeranú pomerom. Navrhovateľ bude musieť preukázať vážnu hrozbu pre výkon svojho vlastníckého práva.

Obťažovaný vlastník môže podať žalobu alebo sa obrátiť na obec

Osoba, ktorá je obťažovaná hlukom (štekotom) alebo pachmi chovaných psov nad mieru primeranú pomerom má možnosť podať na súd zapieraciu žalobu (actio negatoria). V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na správnu formuláciu petitu žaloby. Nakoľko ustanovenie    § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka výslovne uvádza pojem „zdržať sa všetkého“, musí petit žaloby korešpondovať s touto formuláciou. Na základe § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné sa domáhať, aby vlastník obťažujúci suseda niečo konal. Ak sa chce navrhovateľ súdnou cestou domáhať určenia povinnosť konať, je potrebné žalobu formulovať v zmysle § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka (hrozba vážnej škody). Nie je však vylúčené obidve žaloby kumulovať.

Petit žaloby (podľa §127 ods. 1 Občianskeho zákonníka) by pritom mal byť presný, určitý a rozhodnutie vydané na jeho podklade musí byť vykonateľné. V súvislosti s chovom psov musí byť presné uvedené akými pachmi, tekutými odpadmi dochádza k obťažovaniu. (viď napríklad  uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/327/2011 zo dňa 25.03.2013). Upozorňujeme, že nie je možné sa súdnou cestou domáhať, aby sused obmedzil chov psov na určitý počet, keďže podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok, teda i psov. Uloženie povinnosti obmedziť chov psov v byte u žalovaného by bolo v rozpore s článkom 20 Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR II.ÚS 19/97, rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/34/2013 zo dňa 04.11.2014).

V prípade zásahu do pokojného stavu akým môže byť i zásah do pokojných susedských vzťahov, je možné sa obrátiť na obec. V zmysle § 5 Občianskeho zákonníka, ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde. O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce podľa § 5 rozhoduje Občianskeho zákonníka okresný úrad v sídle kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Za psa sa platí miestna daň a musí byť prihlásený v obci

V zmysle § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v platnom znení, každý pes držaný nepretržite viac ako 90 dní na území Slovenskej republiky podlieha evidencii psov. Držiteľ psa je povinný prihlásiť psa do evidencie v lehote do 30 dní od uplynutia posledného dňa lehoty uvedenej v prvej vete v mieste, kde sa pes v danom roku prevažne nachádza. Evidenciu vedie obec.

Neprihlásenie psa do evidencie obce, prípadne neoznámenie zmien údajov a skutočností zapísaných v evidencii do 30 dní od ich zmeny, je priestupkom, za ktorý môže byť páchateľovi uložená pokuta do 165 EUR.  

Evidencia psa v obci je smerodajným údajom pre miestnu daň – daň za psa. Je upravená zákonom  č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v platnom znení („zákon o miestnych daniach“). Jej predmetom je pes starší ako 6 mesiacov, chovaný fyzickou alebo právnickou osobou. Platiteľom dane je pritom vlastník psa, ak je neznámy, tak jeho držiteľ. Obec, na území ktorej je pes chovaný, si všeobecne záväzným nariadením ustanovuje sadzbu dane a ďalšie súvisiace náležitosti. Obec ako správca dane uloží v prípade spáchania správneho deliktu (porušenie oznamovacej povinnosti) vlastníkovi psa pokutu do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 5 eur. (§ 155 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.

V prípade susedského sporu súvisiaceho s chovom psa je možné podrobiť kontrole, či je pes vôbec riadne prihlásený v danej obci a či bola za neho zaplatená daň. Mnohé obce majú na svojich webových stránkach uverejnený zoznam evidovaných psov, za ktorých bola uhradená daň. Zoznam obsahuje rasu psa a vchod bytového domu alebo rodinného domu, kde je prihlásený.

Záver

V prípade obťažovania zo strany suseda v súvislosti s chovom psov má obťažovaná osoba pomerne veľa možností ako sa brániť. Môže nechať prešetriť podmienky v akých je pes chovaný (Regionálna veterinárna správa), plnenie podmienok VZN obce o chove zvierat, prihlásenie psa v danej obci a zaplatenie miestnej dane za psa. Obťažovaná osoba sa môže obrátiť i na obec (§5 Občianskeho zákonníka) a napokon na súd.