Susedské spory: Plody zo susednej záhrady a obrana proti nepríjemným zásahom do vlastníckeho práva

Prinášame Vám sériu článkov, v ktorých sa budeme postupne venovať najčastejším susedským sporom, zásahom do susedských práv, ich právnemu základu a prípadnej judikatúre.

Susedské spory: Plody zo susednej záhrady a obrana proti nepríjemným zásahom do vlastníckeho práva

V dnešnom článku sa zameriame na situácie, ktoré vznikajú predovšetkým pri susediacich pozemkoch – záhradách. Mnohí vlastníci pozemkov si kladú otázku, aké majú práva a  i povinnosti vo vzťahu k susediacemu pozemku (záhrade), konkrétne napríklad komu prináleží vlastníctvo k plodom zo susediacich stromov, či ako sa brániť proti rušivým zásahom zo strany suseda.

Právnu úpravu susedských vzťahov nachádzame predovšetkým v ustanovení § 127 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení („Občiansky zákonník“), ale i v množstve podzákonných predpisov. Judikatúra je vzhľadom na charakter týchto sporov veľmi bohatá, pričom mnohé vznikajú v dôsledku zlých vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré častokrát vznikajú dlhé roky.

Plody zo susedovej záhrady – komu patria?

Vlastníci susediacich pozemkov, predovšetkým záhrad mnohokrát čelia situácii, kedy plody zo stromov, prípadne krov zo susedovej záhrady padajú na ich pozemok. Otázka následne znie, či sú oprávnení vzhľadom na to, že plody padli na ich pozemok, tieto pozbierať. Prípadne, či je vlastník daného stromu (keru) povinný odstrániť padnuté plody z pozemku, na ktorý popadali.

V zmysle § 123 Občianskeho zákonník, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

V zmysle § 135a Občianskeho zákonníka, vlastníkovi veci patria aj prírastky veci, aj keď boli oddelené od hlavnej veci.

Už priamo z obsahu vlastníckého práva (§123 Občianskeho zákonníka) vyplýva právo vlastníka na plody veci, ktorá je v jeho vlastníctve. Tieto plody pritom môžu mať charakter prirodzený (ovocie zo stromov, plody rastlín atď) alebo civilný (napr. výnos z investovaných peňazí).

Bez ohľadu na to, či plod zostal na strome na susediacom pozemku alebo plody popadali na susediaci pozemok, ostávajú i naďalej vo vlastníctve toho, komu patrí daný strom (ker). Preto neobstojí bežne užívaný argument, že to, čo padlo na pozemok, sa stáva automaticky vlastníctvom vlastníka pozemku.

V rámci riešenia danej situácie prichádzajú do úvahy následne dva právom aprobované postupy:

  • Oslovenie vlastníka susediaceho pozemku k zberu popadaných plodov. Je však nutné strpieť vstup suseda na pozemok za účelom zberu. V prípade, ak vlastník susediaceho pozemku odmieta padnuté plody pozbierať, prichádza do úvahy argumentácia a následne i podanie žaloby s poukazom na ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka, kedy sa vlastník veci musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. 
  • Dohoda s vlastníkom susediaceho pozemku, že plody padnuté na cudzí pozemok prenechá vlastníkovi daného pozemku. De facto ide o darovanie.

Prevísajú Vám vetvy stromu zo susediaceho pozemku na Váš pozemok?

Ďalšou častou situáciou, ktorú riešia vlastníci pozemkov, najmä záhrad, sú prevísajúce konáre stromov zo susediaceho pozemku.

V zmysle § 127  ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie (....).nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Je potrebné zdôrazniť, že v prípade susedských sporov zákonodarca limitoval vlastníka vo vzťahu k iným osobám termínom „nad mieru primeranú pomerom“. Uvedený termín nie je presne definovaný, preto bude súd posudzovať každý prípad individuálne.

Súčasne ako vyplýva z citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka nie je možné svojvoľne a v ktorúkoľvek ročnú dobu odstrániť konáre stromov, ktoré prevísajú zo susediaceho pozemku. A to bez ohľadu na to, či bránia v užívaní nášho pozemku, prípadne z nich padajú plody na náš pozemok.

Spory týkajúce sa stromov na susediacich pozemkov častokrát súvisia s odstraňovaním padnutých listov, kedy je užívanie pozemku jedného zo susedov obmedzované padnutými listami zo susediaceho pozemku. Upozorníme však, že súdy častokrát zdôrazňujú, že nie je možné sa žalobou domáhať odstránenia listov, ak vlastník pozemku, na ktorého pozemok padajú, neumožní daný stav napraviť, pretože susedovi neumožní vstup na pozemok (napr. rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2C/195/2011zo dňa 21.04.2016).

Ochranu je možné žiadať na súde

V zmysle ust. § 127 ods.1 O.z. je možné žiadať ochranu proti výkonu vlastníckeho práva, ktorého dôsledky presahujú hranice vlastníkovej veci (tzv. imisie). Imisiami sa spravidla rozumie prenikanie účinkov činnosti konanej na jednej nehnuteľnosti, na nehnuteľnosť druhú (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.  21Co/1/2012 zo dňa 23.04.2013).

V rámci prípadne súdneho konania je pritom potrebné dokázať, že dochádza k rušivým zásahom do vlastníckého práva zo strany druhého vlastníka pozemku  (neodstránenie popadaných plodov, či listov, neodstraňovanie presahujúcich vetiev stromov). Smerodajným môže byť i potenciálne hroziaca škoda v dôsledku uvedených zásahov.

V uvených prípadoch je na mieste podávanie zdržovacej, resp. negatórnej žaloby (actio negatoria), a to vzhľadom na samotnú formuláciu ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka.

Záver

Plody stromu patria tomu, kto je vlastníkom stromu ako vlastníkovi tzv. hlavnej veci. Vlastník veci je pritom povinný zdržiavať sa všetkého čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Odstránenie vetiev stromu (koreňov) je možné iba vo vhodnom ročnom období  a šetrne. V prípade rušivých zásahov zo strany vlastníka susediaceho pozemku je možné sa domáhať ochrany na súde negatórnou žalobou.

Použitá literatúra: J. Lazár a kol., Občianske právo hmotné, IURA Edition spol. s r.o. 2010