Systém vymáhania v kocke

Počas minulého desaťročia sa Európska únia zameriavala na spoločné uznania súdnych rozhodnutí a rozsudkov. Skutočné vymáhanie takýchto súdnych rozhodnutí je dôležitým aspektom spolupráce súdov v občiansko-právnych sporoch. Ak sa v súčasnosti pozeráme na vymáhanie súdnych rozhodnutí a mimosúdnych dokumentov, je jasné že prvá bariéra spolupráce súdov ktorá potrebuje byť sledovaná zlyháva pre nedostatok otvorených, spoľahlivých a aktualizovaných informácií o exekútoroch, postupoch vymáhania a ich nákladov.

JUDr. Jozef Liščák 08. 09. 2020 7 min.

Exekúcia

Exekúcia, ako inštitút právneho poriadku zaručuje naplnenie právnej ochrany a vymožiteľnosti práva. Pod pojmom exekúcie rozumieme nútený výkon právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorý sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, a to najmä zásahom do majetkových práv povinného, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného.

Základným procesným predpisom upravujúcim postup pri nútenom výkone rozhodnutia je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti označovaný ako Exekučný poriadok. Tento procesný predpis upravuje postavenie a činnosť exekútorov, postup vykonávania exekúcie ako aj spôsoby jej vykonania a ďalšie otázky súvisiace s výkonom rozhodnutia.

Štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí je súdny exekútor. Exekučnú činnosť musí vykonávať nestranne a nezávisle a pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a najmä rozhodnutiami súdov vydaných v exekučných konaniach. Úlohou súdnych exekútorov je vykonať rozhodnutie označované ako exekučný titul a toto vykonanie sledovať až do konca.

Súdny exekútor má v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa, pričom vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Napriek tomu, že činnosť vykonáva nezávisle, dohľad nad jeho činnosťou vykonáva samosprávna organizácia Slovenská komora exekútorov a na úseku štátnej správy Ministerstvo spravodlivosti SR.

Okrem súdneho exekútora v exekučnom konaní plní dôležitú úlohu exekučný súd a najmä  účastníci exekučného konania, ktorými sú oprávnený – veriteľ, t.j. osoba, ktorej z rozhodnutia vyplýva určité právo a povinný – dlžník, t.j. osoba, ktorej z rozhodnutia vyplýva určitá povinnosť.

Exekučné konanie

Exekučné konanie sa začína na návrh oprávneného. Nikto iný ako oprávnený alebo jeho zástupca nemôže podať exekučný návrh, nakoľko exekučné konanie sa môže vykonávať len na  uspokojenie práv vyplývajúcich z vykonateľného rozhodnutia a len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon.

Návrh na vykonanie exekúcie sa doručuje do elektronickej schránky Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorý je exekučným súdom príslušným pre celé územie Slovenskej republiky. Úlohou exekučného súdu je preskúmať, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy spĺňajú zákonné podmienky na vykonanie exekúcie. Najdôležitejšou prílohou návrhu na vykonanie exekúcie je exekučný titul, teda vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Pokiaľ exekučný súd nezistí dôvody pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, poverí na vykonanie exekúcie exekútora, a to elektronickým výberom podľa obvodu krajského súdu, v ktorom je adresa trvalého pobytu alebo sídla povinného.

Exekúcia teda začína doručením poverenia súdu súdnemu exekútorovi. Po začatí exekúcie exekútor vykonáva procesné úkony smerujúce k vymoženiu nároku oprávneného. Prvým krokom exekútora je, že upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania a súčasne povinného vyzve, aby splnil vymáhaný nárok. Na tento účel doručuje účastníkom konania dokument označený ako upovedomenie o začatí exekúcie, ktorý obsahuje zákonom predpísané náležitosti, najmä označenie účastníkov, exekučného titulu a popis vymáhaného nároku.

Pokiaľ povinný s exekúciou nesúhlasí, má možnosť do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie podať návrh na zastavenie exekúcie, ktorý musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok, teda exekútor nevykonáva ďalšie úkony na vymoženie nároku, kým o návrhu povinného nerozhodne exekučný súd.

V prípade, ak povinný nepodá v stanovenej lehote návrh na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, keď sa exekútorovi doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol, exekútor pristúpi k výkonu exekúcie spôsobmi uvedenými v zákone.

Druhy exekúcií a ich výkon

Podľa toho, akú povinnosť ukladá exekučný titul rozlišujeme dva druhy exekúcií, a to exekúciu na peňažné plnenie a exekúciu na nepeňažné plnenie.

Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu –  tzv. exekúcia na peňažné plnenie, exekúciu možno vykonať nasledovnými spôsobmi:

  • zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
  • prikázaním pohľadávky,
  • predajom hnuteľných vecí,
  • predajom cenných papierov,
  • predajom nehnuteľnosti,
  • predajom podniku,
  • príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Exekúciu na nepeňažné plnenie, teda plnenie, ktorého predmetom je iná ako peňažná povinnosť možno vykonať len týmito spôsobmi:

  • vyprataním,
  • odobratím veci alebo zničením veci na náklady povinného,
  • rozdelením spoločnej veci,
  • uskutočnením prác a výkonov.

Spôsob vykonávania exekúcie určuje exekútor, a to tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi.

Voľba spôsobu vykonania exekúcie sa odvíja najmä od zistení exekútora o majetkových pomeroch povinného. Tieto exekútor zisťuje z dostupných registrov, ktoré obsahujú informácie o majetku osôb, alebo prostredníctvom žiadosti o poskytnutie súčinnosti od tretej osoby, ktorá síce nie je účastníkom konania, ale mohla by mať informácie o majetku povinného.

Uvedeným spôsobom exekútor dokáže zistiť, či je povinný vlastníkom účtu v banke a s akým zostatkom, dožiadaním Sociálnej poisťovne zistiť zamestnávateľa povinného, prípadne lustráciou v registroch zistiť, či povinný vlastní nehnuteľný majetok alebo motorové vozidlo.

V závislosti od zistení majetku povinného exekútor zvolí jeden alebo viac spôsobov výkonu exekúcie, pričom o zvolenom spôsobe upovedomí oprávneného a povinného a súčasne prikáže osobe, ktorá bude exekúciu vykonávať (platiteľ mzdy, banka a pod.), aby vykonávala určené zrážky, resp. nevyplatila financie povinnému. Samotná exekúcia sa vykoná na základe doručenia exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zvoleným spôsobom, ktorý sa doručuje oprávnenému, povinnému aj osobe, ktorá exekúciu vykoná. Až na podklade exekučného príkazu táto osoba zašle finančné prostriedky exekútorovi, ktorý takto vymoženú sumu rozdelí zákonným spôsobom, a to tak, že z plnenia uspokojuje trovy exekútora, a to vrátane prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty, istinu vymáhanej pohľadávky, príslušenstvo vymáhanej pohľadávky a trovy oprávneného. Na trovy exekútora však z vymoženého plnenia poukáže maximálne 24 %.

Trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. Trovy exekútora pozostávajú z odmeny exekútora a náhrady výdavkov ustanovených Exekučným poriadkom. Za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Tieto náklady uhrádza povinný.

Odmena exekútora predstavuje odplatu za vykonávanú exekučnú činnosť. Spôsob určenia odmeny závisí od toho, či je predmetom exekúcie vymoženie práva na peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie. Základom pre určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia, pričom odmena je vo výške 20 % zo základu ak zákon neustanovuje inak. Pri určení odmeny pri exekúcii na nepeňažné plnenie sa odmena určuje jednotlivo podľa spôsobov vykonávania exekúcie. Súčasne má exekútor právo na náhradu paušálnych výdavkov celkovo vo výške 60 EUR.

Oprávnený je pritom povinný uhradiť súdny poplatok za začatie exekúcie vo výške 16,50 € ako aj náklady spojené s podaním návrhu na začatie exekúcie.

Samotná dĺžka exekučného konania sa odvíja od majetkových pomerov povinného, teda čím viac majetkových možností povinný má, tým rýchlejšie je možné vymáhaný nárok vymôcť a exekúciu ukončiť.

Zákon však určitým spôsobom obmedzuje dĺžku exekúcie, keď stanovuje, že exekútor exekúciu zastaví  v prípade, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov (pri majetku právnickej osoby do 30 mesiacov) od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

Ukončenie exekúcie

Exekúciu možno ukončiť jej zastavením súdom, zastavením súdnym exekútorom, alebo v prípade, ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie.

Súd exekúciu zastaví v zákonom stanovených dôvodoch pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Pokiaľ sa exekúcia ukončuje iným spôsobom ako rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie (najčastejšie vymožením pohľadávky) exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie, ktorého súčasťou je konečné vyúčtovanie exekučného konania.

Ak bola exekúcia ukončená, exekútor do troch pracovných dní zruší všetky uskutočnené úkony, ktoré smerovali k zabezpečeniu majetku povinného a bezodkladne o tom upovedomí dotknuté osoby alebo orgány, ktoré vykonávali exekučné príkazy.

Ako exekútor bol autor článku oslovený kolegom z Českej republiky a následne projektovým manažérom International Union of Judicial Officers (UIHJ) k zúčastneniu sa na projekte Enforcement Atlas Project, v ktorom zrozumiteľne, faktograficky zdokumentoval jednotlivé procesy vymáhania na Slovensku, ktoré pokryjú medzeru týkajúcu sa procesov vymáhania v EU-28 (spolu v 30 systémoch vymáhania) a urobiť tak tieto informácie široko dostupnými všetkým zainteresovaným stranám.

Právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces však nesmeruje len k tomu, aby sa rozhodovaním súdov a iných orgánov zabezpečila spravodlivá ochrana práv v súdnom konaní, ale aj k tomu, aby sa rozhodnutia, ktorými sa skončí meritórne konanie, nútene vykonali v prípadoch, keď sa nerealizovali dobrovoľne.

Úspešná implementácia nástrojov na vymáhanie pohľadávok vyžaduje spoluprácu a interakciu medzi viacerými činiteľmi v členských štátoch a  zvlášť obyvateľmi európskeho spoločenstva, právnikmi, študentmi vysokých škôl a samozrejme súdnymi úradníkmi.