Tajomstvo hospodárskeho úspechu Nemecka

Nastavenie ekonomického systému je dôležité pre úspech hospodárstva, pretože práve ten vytvára podmienky pre ekonomickú aktivitu v krajine. V Nemecku je systém známy ako „sociálne-trhová ekonomika“ – na jednej strane je založený na kapitalistickej konkurencii a na strane druhej stále umožňuje štátu vykonávať rozsiahlu sociálnu politiku.  

Korene tohto systému ležia už v 19. storočí, kedy Otto von Bismarck, tiež známy ako „železný kancelár“, prvý uviedol sociálnu legislatívu vytvorením penzijného poistenia a zdravotnej starostlivosti.  Systém bol založený na princípe parity: polovica je hradená zamestnancom a druhú polovicu hradí zamestnávateľ.

Tento princíp ostal jadrom nemeckej sociálnej legislatívy, ktorá po druhej svetovej vojne bola rozšírená aj o rodinnú politiku, sociálnu starostlivosť a mnoho ďalších opatrení. Sociálne-trhové hospodárstvo zahrňuje tiež princíp tarifnej autonómie. Werner Schreiber, bývalý minister sociálnych vecí Saska-Anhaltska, pre Deutsche Welle vysvetlil: „To znamená, že odbory a zamestnávatelia vyjednávajú mzdy medzi sebou – bez zásahu štátu.“

Deregulácia

Toto partnerstvo medzi odbormi a zamestnávateľmi viedlo k tomu, že v Nemecku za posledné desaťročia prebehlo len veľmi málo štrajkov – ďalšie plus pre ekonomiku Nemecka. V dobe, keď všade naokolo sa miera nezamestnanosti šplhá do rekordných čísel, na nemeckom pracovnom trhu sa sa stal zázrak. Nemecká nezamestnanosť neustále klesá a to aj v situácii, kedy nemecký pracovný trh je cieľom tisícov migrujúcich pracovníkov z takmer celej Európy. Dnes je v Nemecku zamestnaných 42 miliónov ľudí – to je viac než v kedykoľvek v povojnovej histórii Nemecka. Tento úspech môžeme čiastočne pripísať aj „Agende 2010“, ktorá predstavovala reformu pracovného trhu, ktorú Nemci zaviedli pred desiatimi rokmi. „Dôležitou súčasťou bolo vytvorenie sektoru nízkych miezd, deregulácia a spružnenie pracovného trhu,“ povedal pre DW Uli Brückner z University of Stanford. „Na jednej strane sa tak vytvorilo viac pracovných miest, ale na druhej strane tiež veľa zle platených miest.“

Vzdelávanie

 „Nemecko má významný spoločenský konsenzus v tom, že vidíme veľa vecí ako akési technické prevedenie,“ povedal Brückner pre DW „Náš politický systém je ako systém zariadení, v ktorom sú rôzne inštitúcie prepojené v právnom rámci.“ Zatiaľ čo politické prevody  stále občas zaškrípu, strojárenstvo je v Nemecku prvotriedne. Každý rok okolo 100 000 nových inžinierov a vedcov prichádza na pracovný trh – mladí muži a ženy, ktorí práve obdŕžali kvalitné vzdelanie na jednej z 200 technických škôl alebo technických fakúlt univerzít. Ale rovnako tak aj nevzdelaní, dobre kvalifikovaní pracovníci prispievajú k vysokej produktivite krajiny. Je to dôsledok duálneho vzdelávacieho systému, ktorého korene ležia v stredovekých remeslách a obchodného vzdelávania. Mladí ľudia získavajú praktické zručnosti a základné znalosti v odborných školách. „Ak pracujem v odvetví logistiky, tak sa učím jazyky, účtovníctvo a fungovanie trhov. To sa stane mojím rámcom, v ktorom pracujem ako expert na logistiku,“ vysvetlil Brückner.

Rodinné firmy

Vzdelávací systém vytvára nemeckej ekonomike spoľahlivý prúd kvalifikovaných pracovníkov, z čoho najviac ťažia stredne veľké podniky. Stredné veľké podniky, definované ako firmy s menej než 500 zamestnancami (Mittelstand), sú kostrou nemeckého hospodárstva. Až 99%, z približne troch miliónov firiem v Nemecku, sú rodinné firmy.

Pre Klausa-Heinara Röhla z Kolínskeho inštitútu pre ekonomický výskum je toto tiež jedným z dôvodov, prečo priemysel stále tvorí 26% ekonomiky, kým v iných krajinách je pokročila deindustralizácia. „To znamená, že rodina vlastní podnik a nič iné, zatiaľ čo v Británii môže mať podnik svoje akcie na burze. No tie skúpi nejaká veľká korporácia, ktorá potom zatvorí britskú továreň a výrobu presunie za hranice,“ povedal Röhl. Rodina investuje celý svoj život do firmy, a preto ju radšej udržiava v Nemecku. Vďaka tomu má dlhodobé plánovanie viac možností. „Nemusíte sa rozhodovať podľa štvrťročných štatistík, ale môžete jednoducho sledovať dlhodobé plány,“ povedal Röhl. Nemusíte sa plašiť. Neexpandujete rýchlejšie, než je pre firmu dobré.

‚Made in Germany‘ s pridanou hodnotou

S dobrým produktom už často nestačí konkurovať ázijským ekonomikám s nízkou cenou práce. „Made in Germany“ v súčasnosti zahŕňa radu ďalších služieb. „Podnik už nepredáva len nejaký stroj – ale tiež ho nainštaluje, vyškolí personál kupujúceho zamestnanca v jeho používaní a ponuka 24-hodinovú službu opravy,“ povedal Röhl.

Zárukou úspechu „nemeckého modelu“ sú vyspelé technológie. Nemecko je prakticky nútené inovovať, pretože má nedostatočné prírodné zdroje. Až 11% nemeckých pracovníkov je zamestnaných v high-tech priemysle, čo je omnoho viac než priemer EÚ. Každý rok je vynaložených na výskum približne 70 miliárd EUR – viac než v ktorejkoľvek inej európskej krajine. „Máme celú sieť verejne financovaných výskumných inštitútov po celom Nemecku a v spolupráci s odvetviami pracujú na veciach, ktoré nie sú priamo obchodovateľné,“ povedal Brückner. Zatiaľ čo snívanie je povolené v oblasti výskumu, len tvrdé fakty môžu byť používané pokiaľ ide o infraštruktúru. Ale aj tu Nemecko prechádza záťažovým testom. Len málo krajín na svete sa môže pýšiť tak rozvinutými sieťami v oblasti energetiky, telekomunikácii, ciest, železníc a leteckej dopravy. Každá európska krajina je len pár hodín vzdialená od Berlína.

Nemecku pomáha aj mierne podnebie v ktorom sa nachádza. „Nemáme žiadne horúce vlny ani tornáda, ktoré by mohli pôsobiť ako šok pre systém,“ povedal Brückner. „Relatívne mierne a chladné podnebie znamená, že Nemecko malo po stáročia lepší rast a podmienky výroby než na okraji Európy. A aj z toho Nemecko profituje.“