Transferové oceňovanie

Transferové oceňovanie sa pomaly, ale o to istejšie stáva administratívnym hitom súčasnosti. V dôsledku snáh štátov zabraňovať agresívnej daňovej optimalizácii dochádza aj k negatívnym efektom v podobe zvyšujúcej sa administratívy pre podnikateľov. Tá sa týka najmä dodržiavania pravidiel transferového oceňovania a tvorby transferovej dokumentácie. Aj keď je motív zákonodarcu ušľachtilý je otázne, či tento efekt nebude dosiahnutý na úkor efektivity na strane podnikateľov.   

Peter Varga 30. 01. 2017 5 min.

Do roku 2014 sa transferové oceňovanie týkalo iba zahraničných spriaznených osôb. Ako som písal v tomto článku, tento stav bol však pravdepodobne v rozpore s právom EÚ. Od roku 2015 sa tak povinnosť viesť transferovú dokumentáciu vzťahuje aj na tuzemské osoby. Ak ako spoločník ekonomicky aktívnej spoločnosti fakturujete prostredníctvom svojej „sročky“ tejto spoločnosti, je potrebné zdôvodniť výšku fakturovanej ceny v transferovej dokumentácii. Ale v prípade, že si v skutočnosti faktúrou len vyplácate zisk, toto zdôvodnenie môže byť problematické. 

Novela zákona

S novelou zákona o dani z príjmov účinnou od 1.1.2017 sa rozšíril okruh subjektov, ktoré sú povinné dodržiavať pravidlá transferového oceňovania. V kontexte vyšších sankcií, intenzívnejších snáh finančnej správy a Ministerstva financií SR venovať sa transferovému oceňovaniu a povinnosti podnikateľa predložiť transferovú dokumentáciu do 15 dní na požiadanie správcu dane alebo finančného riaditeľstva je prirodzené, že transferové oceňovanie sa dostáva do negatívneho slovníka širšej skupiny podnikateľov, finančných riaditeľov a účtovníkov. 

Hnací motor regulácie transferového oceňovania

Predmetom odbornej diskusie by mala byť otázka, či cesta zvyšovania administratívy podnikateľom na úkor pružnejšej legislatívy založenej na väčšom dôraze na materiálnej spravodlivosti (dôraz na argumentáciu opierajúcu sa o duch zákona) prinesie spoločnosti väčší prínos vo vyšších daňových príjmoch. Ako už bolo naznačené, hnacím motorom regulácie transferového oceňovania je zabezpečiť spravodlivý výber daní a teda viac peňazí vo verejných rozpočtov na financovanie verejných potrieb. Sila tohto argumentu je však relatívna.

Po prvé, neexistuje absolútna priama úmera medzi vyššou mierou zdanenia a vyššími daňovými príjmami. Pravdivosť tohto výroku si môžeme jednoducho overiť odpoveďou na otázku, prečo štát nezdaňuje príjmy 99% sadzbou dane.

Po druhé, väčšia administratívna záťaž znižuje efektivitu podnikania. Toto klišé je možné zhmotniť si na jednoduchom príklade:

  • Predstavme si, že podnikateľ poskytuje služby, ktorých trhová hodnota je 50 EUR na hodinu práce a každou hodinou, ktorú strávi poskytovaním služieb klientom a vzdelávaním sa jeho pridaná hodnota zvyšuje o 0,05 EUR na hodinu. Podnikateľ pracuje 8 hodín denne, 40 hodín týždenne, pričom administratíve sa venuje 2 hodiny denne. Po mesiaci je tak jeho hodinová sadzba 56 EUR. Ak by sa však kvôli monitorovaniu transakcií so spriaznenými osobami (napríklad mesačné faktúry za účtovníctvo/právne služby/SEO optimalizácia/...) musel zaoberať transferovým oceňovaním napríklad dve hodiny mesačne, jeho tržby by boli o približne 100 EUR a pridaná hodnota jeho služieb o 10 centov nižšie. Ak si tieto zmeny transformujeme do percentuálneho vyjadrenia a porovnáme s makroekonomickými údajmi o výške a raste HDP a jeho vzťahu k daňovým príjmom a celkovej životnej úrovni, dostávame indikatívny obraz v akej miere môže regulácia aj s dobrým úmyslom v konečnom dôsledku uškodiť spoločnosti.

Ak má spoločnosť štyroch spoločníkov, ktorí si zisk tejto spoločnosti „vyfaktúrovávajú“ na svoje jednoosobné „sročky“, pričom dochádza len k presunu zisku z pásma 21% do pásma 21%, z pohľadu štátneho rozpočtu sú tieto transakcie vo všeobecnosti neutrálne. Je preto legitímne sa zamyslieť nad efektivitou povinnosti viesť v takýchto prípadoch transferovú dokumentáciu. Pre porovnanie, táto téma nadobúda úplne iný rozmer, ak k presunu ziskov dochádza zo Slovenska napríklad do Maďarska, ktoré zdaňuje firmy 9% daňou.  

Zákon o dani z príjmov a problematika transferového oceňovania

Problematiku transferového oceňovania upravuje zákon o dani z príjmov, ktorý ustanovuje upraviť základ dane spriaznenej osoby o rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch spriaznených osôb vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane alebo zvýšil daňovú stratu. Inými slovami, ak podnikateľ A (v strate) predá podnikateľovi B (v zisku) mobil za 100 000 EUR, pričom títo podnikatelia sú blízke osoby, daňový úrad Vás dodaní o rozdiel medzi 100 000 EUR a trhovou hodnotou mobilu a uloží Vám pokutu.

Obsahom spomínanej transferovej dokumentácie určuje Ministerstvo financií SR osobitným predpisom. Na základe tohto predpisu vedú daňovníci skrátenú, základnú alebo úplnú transferovú dokumentáciu. Skrátenú transferovú dokumentáciu vedú fyzické osoby, mikro účtovné jednotky a daňovníci, ktorí uskutočňujú transakcie so spriaznenými osobami na Slovensku.  Väčšie spoločnosti vedú základnú alebo úplnú transferovú dokumentáciu.

Pri skrátenej dokumentácii sú požiadavky na obsah dokumentácie nižšie a v zásade zahŕňajú len opis predmetných transakcií a vysvetlenie dôvodu nastavenia cien a iných podmienok. V dokumentácii je potrebné jednoduchým, ale presvedčivým spôsobom zdôvodniť nastavenie cien medzi spriaznenými osobami, pričom spôsob zdôvodnenia zákon ponecháva na daňovníkovi. Rovnaký princíp je zachovaný aj pri základnej a úplnej transferovej dokumentácii s tým rozdielom, že obsah týchto dokumentácii by mal byť robustnejší a predpokladá sa, že sofistikovanejší. 

Na Ministerstve financií SR sa už dlhodobejšie pripravuje osobitná legislatíva, ktorá by mala zreálniť reguláciu vrátane úpravy sankcií. Tie dnes určuje daňový poriadok ako všeobecný predpis a istú prísnejšiu špecifickú úpravu obsahuje aj samotný zákon o dani z príjmov. Nová legislatíva by tak mala konsolidovať právnu úpravu transferového oceňovania a tiež odbremeniť podnikateľov, kde vo všeobecnosti nedochádza k presunu ziskov do nižšieho daňového pásma a to aspoň dokým nebude Obchodný zákonník flexibilnejší.