Udelenie absolutória štatutárnemu orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti

Za akých podmienok sa môže kapitálová obchodná spoločnosť platne vzdať nároku na náhradu škody voči svojmu štatutárnemu orgánu?

Dominika  Cukerová 24. 10. 2017 5 min.

Úvod do problematiky

Obchodný zákonník nepožaduje dosiahnutie konkrétnej úrovne kvalifikačných predpokladov pre možnosť ustanovenia a vznik funkcie štatutárneho orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti (rozdielne napríklad od zodpovedného zástupcu). Dá sa však povedať, že ich do istej miery imanentne predpokladá, a to jak v rámci zásad výkonu spôsobnosti štatutárnych orgánov, ktoré spočívajú v povinnosti objektívne konať s odbornou starostlivosťou a súčasne lojálne vo vzťahu ku záujmom spoločnosti, tak aj inštitútu zodpovednosti štatutárneho orgánu za škodu vzniknutú spoločnosti v dôsledku porušenia jeho povinností pri výkone pôsobnosti. Pokiaľ  obchodnej spoločnosti vznikne škoda v dôsledku porušenia povinnosti štatutárneho orgánu, zodpovedá za ňu tento za základe princípu objektívnej zodpovednosti. Povinností, ktorých porušenie môže viesť ku vzniku zodpovednosti štatutárneho orgánu za škodu, je mnoho. Je potrebné ich vnímať nielen v kontexte ustanovení Obchodného zákonníka, ale aj spoločenskej zmluvy, stanov, rozhodnutí valného zhromaždenia, a iných právnych predpisov upravujúcich rozmanité aspekty fungovania a činnosti obchodnej spoločnosti. Z uvedeného je zrejmé, že funkciu konateľa by nemala vykonávať osoba, ktorá objektívne nedisponuje dostatočnými vedomosťami a schopnosťami na riadne vedenie obchodnej spoločnosti (náročnosť obchodného vedenia spoločnosti závisí od množstva faktorov, napr. veľkosti, štruktúry a činnosti spoločnosti).[1] [2] Vzhľadom na totožnosť zákonných úprav zodpovednosti štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, budeme v ďalšom texte článku používať primárne terminológiu spoločnosti s ručením obmedzený. 

Ak už obchodnej spoločnosti vznikla škoda, za ktorú zodpovedá jej štatutárny orgán podľa princípu objektívnej zodpovednosti, Obchodný zákonník predpokladá zákonnú možnosť pre  štatutárny orgán ako sa vyhnúť plneniu povinnosti nahradiť škodu, udelením absolutória zo strany poškodenej obchodnej spoločnosti.  Pojem absolutórium nie je legálnym pojmom, ale v praxi sa využíva pre prípad, ktorý Obchodný zákonník upravuje vo svojom § 135a ods. 4. Pod pojmom absolutórium v korporačnom práve teda rozumenie možnosť obchodnej spoločnosti vzdať sa nároku na náhradu škody za kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok.

Podmienky platného udelenia absolutória

Pre platné udelenie absolutória je potrebné, aby boli kumulatívne splnené tieto zákonné podmienky:

  • Uplynutie doby 3 rokov od vzniku nároku na náhradu škody;
  • Vyslovenie súhlasu valného zhromaždenia s udelením absolutória zodpovednému štatutárnemu orgánu;
  • Absencia protestu spoločníka/spoločníkov, ktorých vklady dosahujú 10% základného imania do zápisnice na valnom zhromaždení.

Požiadavka 3 – ročnej lehoty od vzniku nároku na náhradu škody vylučuje udelenie absolutória štatutárnemu orgánu vopred, ešte pred vznikom akejkoľvek škody spoločnosti, či s odkladacou podmienkou, ktorá je viazaná na uplynutie 3-ročnej lehoty od vzniku škody. Vychádzajúc zo zákonnej schémy udeľovania absolutória sú absolútne neplatné akékoľvek právne úkony, ktorými sa obchodná spoločnosť vzdá svojho nároku v čase, keď ešte neplynula doba troch rokov od vzniku nároku na náhradu škody. V praxi sa častokrát vyskytujú tzv. preventívne absolutória, ktoré obchodná spoločnosť udelí štatutárnemu orgánu „len pre istotu“ pri skončení funkcie, voči akejkoľvek škode, ktorá spoločnosti mohla vzniknúť v relevantnom čase (spĺňajúcom podmienku 3 rokov spätne od udelenia absolutória). Aj takéto preventívne absolutórium je nutné považovať za absolútne neplatný právny úkon, a to z dôvodu neurčitosti a absencie podstatného pojmového znaku, ktorým je presná špecifikácia nároku na náhradu škody, ktorého sa spoločnosť vzdáva. Z uvedeného je zrejmé, že súčasná zákonná schéma neumožňuje štatutárnemu orgánu vyhnúť sa zodpovednosti za škodu vzniknutú spoločnosti, napr. pri skončení funkcie, ak súčasne nie sú kumulatívne splnené vyššie uvedené zákonné podmienky.

Forma a spôsob udelenia absolutória

Z hľadiska formy je možné absolutórium udeliť ako:

  • jednostranný právny úkon - vzdanie sa nároku na náhradu škody;
  • dvojstranný právny úkon – dohoda o urovnaní;

Keďže Obchodný zákonník presne nestanovuje poradie splnenia podmienok pre platné udelenie absolutória, je možné v praxi vysledovať dva rôzne postupy:

  • najskôr súhlas valného zhromaždenia a následné uzavretie dohody o urovnaní, či vzdanie sa nároku;
  • najskôr uzavretie dohody o urovnaní, či vzdanie sa nároku a následný súhlas s právnym úkonom.

Keďže udelené absolutória sa nikde neregistrujú, odporúčame najmä vzhľadom na ich významné právne účinky, aby pravidelnou súčasťou zmluvných dokumentov upravujúcich zmenu vlastníckej štruktúry boli aj vyhlásenia obsahujúce informácie o udelených všetkých absolutóriách. 

Právne následky udeleného absolutória

Platne udelené absolutórium pôsobí len vo vzťahu štatutárny orgán a poškodená spoločnosť. Spoločník spoločnosti, ktorý hlasoval proti udeleniu absolutória, a zároveň je veriteľom spoločnosti disponujúcim voči nej pohľadávkou, ktorej uspokojenie nevie dosiahnuť z jej majetku, má možnosť domáhať sa ako veriteľ takejto spoločnosti vo vlastnom mene a na vlastný účet náhrady škody voči konateľovi spoločnosti. Máme však za to, že také právo bude môcť uplatniť aj taký veriteľ, ktorý ako spoločník hlasoval valnom zhromaždení za udelenie absolutória. Zaujímavým momentom pri práve veriteľov požadovať náhradu škodu od konateľa, napriek udelenému absolutóriu, je podmienka nemožnosti dosiahnuť uspokojenie ich pohľadávky z majetku spoločnosti. Niektoré komentáre k tomu uvádzajú, že túto nemožnosť postačí preukázať písomnou výzvou adresovanou spoločnosti[3], avšak vychádzajúc zo zákonnej formulácie „nemožnosť dosiahnuť uspokojenie z majetku spoločnosti“ je zdá sa možné predpokladať požiadavku na „silnejší“ dôkaz. 

Záver

Štatutárny orgán má možnosť vyhnúť sa naplneniu inštitútu zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil spoločnosti porušením svojich povinností pri výkone pôsobnosti. Predpokladom toho je absolutórium, pre ktorého platné udelenie zo strany spoločnosti je potrebné kumulatívne splnenie zákonných podmienok.

 

Poznámky pod čiarou:

[1] Pozn. autora: Možno by bolo dobré do budúcna rozvinúť tieto ustanovenia do podoby podmienky, ktorej splnenie je nutné nielen pre vznik, ale hlavne trvanie funkcie štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti ako účinný nástroj boja proti tzv. bielym koňom. V prípade, ak by veriteľ spoločnosti, ktorý nevie dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku spoločnosti, preukázal príslušnému registrovému súdu, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti objektívne nedisponuje dostatočnými vedomosťami a schopnosťami na riadne vedenie obchodnej spoločnosti, súd by bol oprávnený jeho funkciu ex offo zrušiť a obnoviť funkciu posledného zapísaného štatutárneho orgánu. 

[2] OVEČKOVÁ, O. a kol.: Obchodný zákonník. Veľký komentár. Bratislava: Wolters Kluwer s. r. o., 2017, str. 969.

[3] SUCHOŽA, J. a kol.: Obchodný zákonník a súvisiace predpisy. Komentár. Bratislava: Eurounion, str. 421.