Ústavný súd SR: Porušenie práv maloletých detí

A v 13 nálezoch konštatoval porušenie práva na osobnú slobodu Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) je v zmysle čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd SR: Porušenie práv maloletých detí
V rámci svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd zohľadňuje osobitosti postavenia takých skupín navrhovateľov, akými sú maloleté deti a osoby pozbavené osobnej slobody. Chrániť základné práva a slobody maloletých detí, ktoré sa samy chrániť často nevedia, je nielen povinnosťou v zmysle ústavy, ale aj povinnosťou v zmysle ľudskosti.
 
Právne inštitúty obmedzujúce, resp. pozbavujúce jednotlivcov ich základného práva na osobnú slobodu sú takými výraznými zásahmi do ich základných ľudských práv, že ich možno použiť len ako prostriedky ultima ratio na dosiahnutie požadovaného účelu. Ich aplikácia si preto vyžaduje nepretržitú súdnu kontrolu nielen ich zákonnosti, ale aj ústavnosti. I. Ochrana práv maloletých detí
 
V I. polroku 2018 bolo Ústavnému súdu Slovenskej republiky doručených 18 podaní (sťažností), týkajúcich sa porušenia práv maloletých detí.
Ústavný súd v sledovanom období nálezom rozhodol o 3 sťažnostiach týkajúcich sa porušenia práv maloletých detí, pričom v 2 nálezoch vyslovil ich porušenie.
 
Tabuľka č. 1: Prehľad nálezov za I. polrok 2018, v ktorých ústavný súd vyslovil porušenie práv maloletých detí
 
Snímka obrazovky 2018 08 13 o 10.15.47
 
Zdroj: ÚS SR
 
V oboch prípadoch, v ktorých ústavný súd konštatoval porušenie práv maloletých detí, došlo postupom príslušných všeobecných súdov k porušeniu základného práva maloletých na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 74/2018 ústavný súd konštatoval aj porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V týchto konaniach ústavný súd priznal sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 3 000 €.
 
„V náleze sp. zn. I. ÚS 109/2018 ústavný súd konštatuje, že predmetom namietaného konania je exekúcia na vymoženie výživného pre sťažovateľku a s tým súvisiace rozhodovanie okresného súdu o námietkach povinného proti exekúcii. Je to teda vec, ktorej povaha si vyžaduje zvýšenú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie.
 
Aj konanie sp. zn. II. ÚS 74/2018 sa týkalo vymoženia výživného pre maloleté deti. Išlo teda ovec, ktorá si aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyžaduje výnimočnú rýchlosť konania. Okresný súd Nitra však veci nevenoval náležitú pozornosť, konal sporadicky a neefektívne. V prvom prípade nie je rozhodnuté o námietkach povinného proti exekúcii ani po troch rokoch od ich doručenia okresnému súdu, v druhom prípade bolo zistené, že príslušný okresný súd bol bez relevantného dôvodu v priebehu napadnutého konania nečinný viac ako dva roky.
 
Takéto pochybenia všeobecných súdov sú z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľné, najmä ak ide o prípady týkajúce sa výživného pre maloleté deti, kde je naliehavosť skorého rozhodnutia vo veci obzvlášť vysoká“, objasňuje predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková. II. Ochrana základného práva na osobnú slobodu Ústavnému súdu bolo v I. polroku 2018 doručených 70 podaní (sťažností), v ktorých sťažovatelia namietali porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy alebo práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru. Ústavný súd v sledovanom období v 13 nálezoch vyslovil porušenie uvedených práv a z toho v 6 nálezoch priznal sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 4 500 €.

 

Tabuľka č. 2 Prehľad nálezov za I. polrok 2018, v ktorých ústavný súd vyslovil porušenie základných práv zaručených v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy alebo práv zaručených v čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru

 

Snímka obrazovky 2018 08 13 o 9.58.28

Snímka obrazovky 2018 08 13 o 9.58.46

Zdroj: ÚS SR

 

„Ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 642/2017 zistil, že Okresný súd Bardejov potreboval 41 dní na to, aby Krajskému súdu v Prešove predložil súdny spis spoločne s odôvodnenou sťažnosťou sťažovateľa proti jeho uzneseniu, ktorým bol sťažovateľ vzatý do väzby. Označené obdobie nečinnosti okresného súdu v súvislosti s predkladaním súdneho spisu krajskému súdu je z ústavnoprávneho hľadiska už na prvý pohľad neakceptovateľné. Ústavný súd v priebehu konania neidentifikoval žiadny relevantný dôvod, ktorý by mohol ospravedlniť nečinnosť okresného súdu v súvislosti s predkladaním súdneho spisu nadriadenému krajskému súdu na účel rozhodnutia o sťažovateľom podanej a odôvodnenej sťažnosti.
 
Obdobne v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 58/2018 bolo zistené, že od doručenia žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu Okresnému súdu Bratislava I do predloženia spisu Krajskému súdu v Bratislave pre účely rozhodnutia o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu uplynulo dokonca až 61 dní. Väzba je jedným z najzávažnejších zásahov do osobnej slobody a do práv obvineného, a preto si vyžaduje neustálu súdnu kontrolu jej ústavnosti a zákonnosti. Každý obvinený má právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po nevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo byť prepustený počas konania.
 
V týchto prípadoch bolo ale toto právo sťažovateľov porušené, a preto v oboch prípadoch ústavný súd zhodne konštatoval porušenie práv sťažovateľov podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru“, uzatvára predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková.
 
Zdroj: ÚS SR