Vylúčenie vecí z exekúcie a BSM

Právna úprava v § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádza z princípu nedielnosti bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dôsledkom čoho je, že tretie osoby môžu svoj nárok uspokojiť aj z majetku, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Čo však v prípade, ak počas exekučného konania zanikne BSM? Najvyšší súd SR prináša vysvetlenie následkov zániku a vyporiadania BSM na prebiehajúce exekučné konanie vo svojom Uznesení z 29. marca 2016 sp. zn. 1 Cdo 257/2012.

Vylúčenie vecí z exekúcie a BSM

Úvod do problematiky

Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť strpieť uspokojenie pohľadávky z bezpodielového spoluvlastníctva predpokladá splnenie dvoch podmienok:

  1. majetok v čase výkonu rozhodnutia patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a
  2. pohľadávka veriteľa vznikla za trvania manželstva.

V prípade, keď exekúciou majú byť postihnuté veci, ktoré tvoria predmet BSM, stáva sa manžel dlžníka účastníkom konania podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedená skutočnosť zdá sa má dosah na právo podať vylučovaciu žalobu, ktoré je upravené v § 55 ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia žalobu o vylúčenie veci z exekúcie môže podať tretia osobu, t. j. osoba odlišná od subjektov exekučného konania. V literatúre však bol vyslovený názor, že pokiaľ ide o vec patriacu do BSM, je táto skutočnosť dôvodom na uplatnenie excindačnej žaloby iba v prípade, ak vec bola poňatá do súpisu, napriek skutočnosti, že nebola naplnená hypotéza ustanovenia § 147 Občianskeho zákonníka, čo znamená, ak pohľadávka nevznikla za trvania manželstva, prípadne ak exekúcia postihuje vec z dôvodu existencie dohody modifikujúcej zákonný režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 143a Občianskeho zákonníka), prípadne ak bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov počas trvania manželstva zrušené [(§ 148a Občianskeho zákonníka).[1] Právo podať vylučovaciu žalobu má v tom prípade druhý z manželov aj keď formálne vystupuje zároveň ako účastník exekučného konania.

Zánik a vyporiadanie BSM

Ako sme uviedli exekúcia majetku tvoriaceho BSM môže prichádzať do úvahy jedine prípade, ak sú naplnené obe vyššie označené hmotnoprávne podmienky stanovené v § 147 Občianskeho zákonníka.  Z toho možno vyvodiť, že exekúcia bude možná len do doby, kým veci neprestanú tvoriť masu BSM, pričom týmto momentom nie je zánik BSM, ale jeho vyporiadanie. Znamená to teda, že od okamihu vyporiadania BSM (nie od jeho zániku), nemožno už viesť exekúciu na majetok, ktorý patril do BSM, resp. masy zaniknutého BSM; exekúciou už môžu byť postihnuté len veci patriace do výlučného vlastníctva manžela (bývalého manžela) zaviazaného z vykonateľného rozhodnutia. Najvyšší súd napokon zdôraznil, že prijaté závery nijako neodporujú ani procesnej úprave obsiahnutej v § 37 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko toto ustanovenie rieši iba účastníctvo manžela (bývalého manžela) povinného v exekučnom konaní v prípade, že sú exekúciou postihnuté veci v BSM a to tak, že mu priznáva postavenie účastníka konania pokiaľ ide o tieto veci, ale (logicky) len ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu BSM, inak by predsa jeho účastníctvo nemalo žiadne opodstatnenie. Z uvedeného ustanovenia preto nemožno vyvodzovať záver o oprávnenosti vedenia exekúcie na spoluvlastnícky podiel bývalého manžela povinného s odôvodnením, že v okamihu začatia exekučného konania ešte BSM vyporiadané nebolo.

Záver

Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že rozhodným momentom pre možnosť domáhať sa vylúčenia majetku patriaceho do BSM nie je jeho zánik, ale vyporiadanie.

 

Poznámky pod čiarou:

[1] Števček, M., Ficová, S. a kol. Exekučný poriadok – Komentár, C.H. BECK, 1. vyd., 2011, s. 148.