Zakázané otázky na pracovnom pohovore

Keď sa uchádzame o zamestnanie, nemáme ešte so zamestnávateľom založený pracovný pomer, no napriek tomu je potrebné tento vzťah určitým spôsobom regulovať. Zákonník práce upravuje takýto typ „predzmluvného vzťahu“ a stanovuje určité pravidlá, ktoré je potrebné v rámci vzťahu zamestnávateľa a uchádzača o zamestnanie dodržiavať.

Lucia Rybanová 29. 09. 2023 3 min.

    Právna úprava predzmluvných vzťahov sa nachádza v ustanovení § 41 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (Zákonník práce) a týka sa najmä povinností na strane zamestnávateľa. Nachádzame tu napríklad povinnosť zamestnávateľa oboznámiť uchádzača s právami a povinnosťami vyplývajúcimi z pracovnej zmluvy, ako aj so mzdovými či pracovnými podmienkami. Pokiaľ je na určitú pracovnú pozíciu kladená zákonná požiadavka na zdravotnú alebo psychickú spôsobilosť, či iný predpoklad, zamestnávateľ môže uzavrieť pracovnú zmluvu len s takým uchádzačom, ktorý takéto podmienky spĺňa. Pri prijímaní uchádzačov o zamestnanie nemôže zamestnávateľ porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania. Zamestnávateľovi ďalej zákon zakazuje dohodnúť nižšiu základnú zložku mzdy, než je tá, ktorú zverejnil v ponuke zamestnania. Ak ide o uzavretie pracovnej zmluvy s mladistvým, zákon ukladá zamestnávateľovi povinnosť vyžiadať si vyjadrenie zákonného zástupcu, ako aj predchádzajúce lekárske vyšetrenie.

    Ustanovenie ďalej upravuje informácie, ktoré má zamestnávateľ právo vyžadovať od uchádzača o zamestnanie. Tie musia súvisieť s prácou, ktorú má uchádzač vykonávať. Ak bol uchádzač už niekedy zamestnaný, môže zamestnávateľ požadovať aj pracovný posudok, prípadne potvrdenie o zamestnaní. Zákonník práce ďalej explicitne vymedzuje informácie, ktoré zamestnávateľ nesmie od uchádzača o zamestnanie vyžadovať. Sú nimi informácie o tehotenstve, ktoré má zamestnávateľ zakázané zisťovať aj vtedy, ak ide o pracovnú pozíciu, ktorá je tehotným ženám zakázaná. Ďalej sú to informácie o rodinných pomeroch, o politickej, odborovej či náboženskej príslušnosti a o bezúhonnosti (s výnimkou prípadov, kedy si osobitný predpis alebo povaha práce bezúhonnosť vyžaduje). Tento zákaz je rozšírený v ustanovení § 63 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (zákon o službách zamestnanosti). Toto ustanovenie ďalej zakazuje zamestnávateľovi pri výbere zamestnancov zisťovať informácie týkajúce sa národnosti, rasového alebo etnického pôvodu, sexuálnej orientácie, informácie odporujúce dobrým mravom a tiež také osobné údaje, ktoré nie sú potrebné na plnenie povinností zamestnávateľa podľa Nariadenia o ochrane osobných údajov.

    Zákon o službách zamestnanosti sa okrem zakázaných otázok zaoberá aj zákazom diskriminácie, pričom stanovuje pre zamestnávateľa zákaz zverejňovať také pracovné ponuky, ktoré by diskriminovali uchádzačov na základe rasy, farby pleti, pohlavia, veku, jazyka, viery a náboženstva, zdravotného postihnutia, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu, manželského stavu a rodinného stavu. Ďalej je zamestnávateľ povinný pri zverejnení pracovnej ponuky uviesť sumu základnej zložky mzdy.

    Okrem povinností pre zamestnávateľa sa stretávame aj s povinnosťami uchádzača o zamestnanie v rámci takéhoto vzťahu, ktoré vymedzuje Zákonník práce. Sú nimi napríklad informačné povinnosti, v rámci ktorých musí uchádzač o zamestnanie zamestnávateľa informovať o skutočnostiach, ktoré mu bránia vo výkone práce, prípadne ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu a pokiaľ sa o prácu uchádza mladistvý, musí informovať zamestnávateľa aj o dĺžke pracovného času u iného zamestnávateľa.

    Porušenie uvedených povinností zamestnávateľom pri vzniku pracovného pomeru má za následok vznik nároku uchádzača o zamesnanie na peňažnú náhradu, tak ako to ustanovuje Zákonník práce. Okrem toho hrozí zamestnávateľovi pokuta za správny delikt, ktorá môže byť za porušenie povinností podľa zákona o službách zamestnanosti uložená až do výšky 33 193,91 EUR.