Zmeny v živnostenskom zákone

Podnikatelia budú mať od mája 2021 menej povinností voči štátu a samosprávam a zjednoduší sa zriaďovanie a prerušovanie živnostenských oprávnení. S takýmto návrhom prichádza novela zákona o živnostenskom podnikaní, ktorá sa aktuálne nachádza v legislatívnom procese s ukončeným medzirezortným pripomienkovým konaním. Nižšie Vás prevedieme zmenami vyplývajúcimi  z návrhu zákona, ktorého účinnosť sa navrhuje na 1. mája 2021.

Martina Vanc 12. 10. 2020 3 min.

Menej byrokracie        

Účelom predloženého návrhu je podľa dôvodovej správy najmä odbúranie neprimeranej byrokratickej záťaže podnikateľov v súlade s princípom „jedenkrát a dosť“. To znamená, že podnikatelia nebudú musieť pri ohlasovaní živnosti preukazovať skutočnosti, ktoré už sú evidované v informačných systémoch a živnostenské úrady si ich vedia zabezpečiť samostatne. Mali by to byť nasledovné informácie:

  • miesto a okres narodenia,
  • meno a priezvisko otca,
  • meno, priezvisko a rodné priezvisko matky,
  • pri zmene mena a zmene priezviska aj pôvodné meno alebo pôvodné priezvisko občana Slovenskej republiky

Zníženie počtu remeselných a viazaných živností

Zníži sa počet remeselných a viazaných živností – z remeselných živností pôjde o galvanizáciu a smaltovanie a z viazaných o prekladateľské a tlmočnícke služby. Ako uvádza dôvodová správa k návrhu zákona „Na základe poznatkov aplikačnej praxe je záujem o vznik oprávnení na podnikanie Galvanizácia kovov, Smaltovanie za posledných desať rokov minimálny. Z dôvodu verejného záujmu od 1. mája 2021 sa tieto činnosti stávajú voľnými živnosťami.“

Kratšia odborná prax

Dobrou správou je, že pri remeselných živnostiach a niektorých viazaných živnostiach sa zníži počet rokov vyžadovanej odbornej praxe, to znamená, že žiadateľ bude môcť oveľa skôr disponovať živnostenským oprávnením na výkon určitej činnosti. Pri remeselných živnostiach sa navrhuje znížiť prax až na polovicu.

Prerušenie živnosti po novom

Aktuálne podnikateľ môže pozastaviť výkon živnosti minimálne na 6 mesiacov, najdlhšie na obdobie 3 rokov. V nadväznosti na zlepšovanie podnikateľského prostredia a väčšiu istotu podnikateľov sa navrhuje stanoviť minimálnu dĺžku pozastavenia živnosti na 1 mesiac a maximálne predĺžiť až na 3 roky.

Odpustenie prekážky prevádzkovania živnosti

Fyzické alebo právnické osoby, ktoré nemôžu prevádzkovať živnosť, môžu požiadať živnostenský úrad o odpustenie prekážky prevádzkovania živnosti. Prekážkou je napr. ukončený konkurz na majetok podnikateľa. Aktuálne musí živnostenský úrad v takejto situácii požiadať Slovenskú živnostenskú komoru o stanovisko, čo predlžuje dĺžku konania o odpustení prekážky. Z toho dôvodu návrh zákona ruší povinnosť žiadať o stanovisko Slovenskú živnostenskú komoru.

Ohlásenie prevádzkarne

Podľa zákona o živnostenskom podnikaní je možné začať prevádzkovať živnosť aj v neskôr zriadených prevádzkarňach. Doteraz bol podnikateľ povinný oznámiť túto skutočnosť živnostenskému úradu najneskôr v deň zriadenia prevádzkarne. Po novom sa lehota na oznámenie zriadenia prevádzkarne predlžuje na 15 dní odo dňa jej zriadenia.

Vznik živnosti pre osoby mimo EÚ

Ako uvádza dôvodová správa k návrhu zákona, navrhuje sa, aby fyzickým osobám s trvalým bydliskom mimo EÚ (resp. mimo zmluvné štáty Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), ktoré nemajú pobyt na území SR, vzniklo živnostenské oprávnenie až v deň udelenia povolenia na pobyt na území Slovenska.

Zákaz obciam ukladať oznamovanie povinnosti

Článkom II. návrhu zákona sa dopĺňa zákon o obecnom zriadení, podľa ktorého obec ustanovením nariadi pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb. Z dôvodu zlepšovania podnikateľského prostredia odstraňovaním neprimeranej byrokracie sa v tomto ustanovení navrhuje doplniť veta, podľa ktorej obce nebudú oprávnené podnikateľom ukladať oznamovaciu povinnosť súvisiacu s prevádzkovým časom, samozrejme za podmienky, že tento nebude porušovať všeobecne záväzné nariadenie.

V rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré skončilo 02.10.2020, bolo vznesených spolu 70 pripomienok, z toho bolo 29 zásadných. Finálnu verziu návrhu zákona tak ovplyvní aj výsledok rozporových konaní, ktoré je potrebné uskutočniť za účelom odstránenia rozporu pri zásadných pripomienkach.