V režime Občianskeho zákonníka je to zmluva o preprave osôb ((§ 760 – 764) a zmluva o preprave nákladu (§ 765 – 771). Uvedená úprava sa aplikuje na občianskoprávne vzťahy, teda najčastejšie vo vzťahu medzi „nepodnikateľmi“, prípadne medzi podnikateľom a nepodnikateľom. Zmluva o preprave osôb sa bude riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka stále, bez ohľadu na vlastnosti strán, prípadne okolnosti uzavretia zmluvy.
V tomto príspevku nás budú zaujímať jednotlivé zmluvné typy týkajúce sa dopravy využívané v obchodnoprávnych vzťahoch, teda medzi podnikateľmi.
Vo všeobecnosti je možné zmluvy súvisiace s dopravou upravené v režime Obchodného zákonníka kategorizovať na:
- Zmluvy zaisťujúce prepravu (zasielateľská zmluva, zmluva o preprave vecí)
- Zmluvy vzťahujúce sa k dispozícií s dopravným prostriedkom (zmluva o nájme dopravného prostriedku a zmluva o prevádzke dopravného prostriedku);
Vyjasnenie pojmov doprava - dopravca a preprava – prepravca
V praxi sa pomerne často stretávame so zamieňaním pojmov doprava a preprava, prípadne dopravca a prepravca.
Pojem doprava predstavuje vlastnú prevádzku, t.j. vykonanie premiestňovania veci alebo osôb. Ide o pohyb dopravných prostriedkov. Pojem preprava predstavuje činnosť, ktorou sa uskutočňuje cielené premiestňovanie osôb a nákladu prostredníctvom dopravných prostriedkov. Preprava zahŕňa všetky úkony súvisiace s tým, aby sa tovar či osoby premiestnili pomocou dopravného prostriedku. Táto činnosť zahŕňa aj ďalšie úkony s tým súvisiace, ako je naloženie a vyloženie, skladovanie, poistenie a i..
Preprava je teda výsledkom dopravy.
Dopravca je osoba zabezpečujúca dopravu pre prepravcu, ktorý môže byť buď odosielateľom alebo prijímateľom tovaru. Dopravcom je teda osoba, ktorá uskutočňuje dopravu prostredníctvom dopravných prostriedkov.
Prehľad jednotlivých zmluvných typov – odlíšenie
A) Zmluva o preprave veci (§ 610 a nasl. Obchodného zákonníka)
Touto zmluvou sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec z určitého miesta do určitého iného miesta a odosielateľ sa zaväzuje za to zaplatiť dopravcovi odmenu. Tento zmluvný typ sa používa na úpravu vzťahov medzi podnikateľmi. Ak nebudú naplnené podmienky podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, je potrebné využiť aplikáciu ustanovení o zmluve o preprave nákladu podľa § 765 a nasl. Občianskeho zákonníka.
B) Zasielateľská zmluva (§ 601 a nasl. Obchodného zákonníka)
Zasielateľskou zmluvou sa zasielateľ zaväzuje príkazcovi, že mu vlastným menom a na účet príkazcu zabezpečí prepravu veci z určitého miesta do určitého iného miesta a príkazca sa zaväzuje za to uhradiť mu odmenu. Na rozdiel od zmluvy o preprave veci je pojmovým znakom zasielateľskej zmluvy len zabezpečenie prepravy, hoci tento odlišujúci znak môže byť v praxi nebadateľný, najmä pokiaľ zasielateľ uskutoční dopravu sám.
C) Zmluva o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638 a nasl. Obchodného zákonníka)
Touto zmluvou sa poskytovateľ dopravného prostriedku (prevádzkovateľ) zaväzuje prepraviť náklad určený objednávateľom prevádzky dopravného prostriedku a na ten účel s dopravným prostriedkom buď vykonať jednu alebo viac vopred určených ciest, alebo v priebehu dohodnutej doby vykonať cesty podľa určenia objednávateľa a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť odplatu.
Na rozdiel od zmluvy o preprave veci je predmetom tejto zmluvy vykonanie cesty s dopravným prostriedkom bez prevzatia zodpovednosti za veci.
D) Zmluva o nájme dopravného prostriedku (§ 630 a nasl. Obchodného zákonníka)
Zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu (nájom). Predmetom tejto zmluvy na rozdiel od zmluvy o preprave vecí, je len užívanie dopravného prostriedku, prepravu uskutočňuje nájomca vo vlastnej réžií.
Záver
V tomto príspevku sme načrtli základné zmluvné typy využívané v súvislosti s realizáciu dopravy medzi podnikateľmi s poukazom na odlišnosti. Vzhľadom na dispozitívnosť právnej úpravy sa je možné v praxi pomerne často stretnúť s prelínaním sa jednotlivých zmluvných typov.
