Zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach (prevádzkovatelia ubytovacích služieb)

Prevádzkovanie ubytovacích služieb (hotely, penzióny atď.) ale i iných služieb, ktoré sú spojené s odkladaním vecí (napríklad fitnescentrá) je spojené so zaujímavou otázkou, a to, kto zodpovedá za škodu na veciach, ktoré si zákazník odložil alebo jednoducho vniesol do prevádzky.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach (prevádzkovatelia ubytovacích služieb)

Prevádzkovatelia sa častokrát snažia zodpovednosti zbaviť umiestnením tabúľ s upozornením, aby si zákazníci cenné veci nenechávali v skrinkách, prípadne, že prevádzka nenesie zodpovednosť za odcudzenie alebo poškodenie majetku hostí. V tomto článku sa pozrieme bližšie na podmienky zodpovednosti za škodu na vnesených veciach v prípade ubytovacích zariadení.

Zákon rozoznáva tri skupiny prevádzkovateľov

Zodpovednosť za škodu na vnesených alebo odložených veciach je jedným z druhov zodpovednosti za škodu, ktorá je upravená v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení („Občiansky zákonník“), a to v ustanoveniach § 433 a nasl.

Zodpovednosť sa viaže na tri skupiny prevádzkovateľov:

  1. Prevádzkovateľov poskytujúcich ubytovacie služby (§ 433 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Môže ísť o osoby, ktorých hlavným predmetom činnosti je prevádzkovanie ubytovacích služieb, ale i osoby, kde je poskytovanie ubytovania iba doplnkom hlavnej činnosti. Ide najmä o hotely, penzióny, liečebné zariadenia poskytujúce ubytovacie služby, internáty, horské chaty atď.
  2. Prevádzkovateľov prevádzok niektorých činností, s ktorými je spravidla spojené odkladanie vecí (§ 433 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ide napríklad o kaviarne, kaderníctva, reštaurácie, školy atď. Podľa tohto ustanovenia sa však neposudzuje zodpovednosť prevádzkovateľov dopravných prostriedkov hromadnej dopravy.
  3. Prevádzkovateľov garáží a iných podnikov podobného druhu (§ 435 Občianskeho zákonníka). Najčastejšie pôjde o podzemné garáže pod hotelmi, obchodnými domami, pod verejnými priestranstvami a podobne. Pokiaľ ide o iné podniky podobného druhu, musia to byť podniky, ktoré podobne ako prevádzkovatelia garáží poskytujú dočasnú možnosť prístrešia alebo umiestnenia dopravného prostriedku, napríklad strážené parkoviská, úschovne bicyklov a podobne.

Zodpovednosť  v prípade prevádzkovateľa ubytovacích služieb

Podľa § 433 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby zodpovedá za škodu na veciach, ktoré boli ubytovanými fyzickými osobami alebo pre ne vnesené, ibaže by ku škode došlo aj inak. Vnesené sú veci, ktoré boli prinesené do priestorov, ktoré boli vyhradené na ubytovanie alebo na uloženie vecí alebo ktoré boli za tým účelom odovzdané prevádzkovateľovi alebo niektorému z pracovníkov prevádzkovateľa.

Z hľadiska zodpovednosti nie je dôležité, či boli veci vnesené priamo do izby, kde je hosť ubytovaný, postačuje vnesenie do ubytovacieho zariadenia. V prípade, ak je v ubytovacom zariadení priestor na ukladanie vecí, i takéto uloženie na vyhradenom mieste sa považuje za vnesenie (napríklad lyžiareň na odkladanie lyží).

Zodpovednosť prevádzkovateľa je objektívna

V prípade škody na vnesených alebo odložených veciach v prípade prevádzkovateľov ubytovacích služieb má ich zodpovednosť objektívny charakter, t.j.  bez ohľadu na zavinenie zodpovednostného subjektu. Liberačným dôvodom je preukázanie toho, že by ku škode  na veci došlo aj inak  (napríklad vplyvom vonkajších podmienok ako  je povodeň, požiar, alebo vnútorných podmienok napríklad, keď ide o predmet rýchlo podliehajúci skaze).

Prevádzkovateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti jednostranným vyhlásením (vyvesené upozornenie alebo vyhlásenie o zbavení sa zodpovednosti) ani dohodou s poškodeným.

Podmienky zodpovednosti za škodu na vnesených alebo odložených veciach sú

  1. Vznik škody na vnesených alebo umiestnených veciach

  2. Porušenie právnej povinnosti

  3. Príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou zodpovednostného subjektu a vzniknutou škodou

  4. Udalosť vyvolávajúca škodu alebo protiprávny stav pri prevádzke ubytovacích služieb

  5. Škoda vznikla na veciach oprávneného účastníka. Nemusí ísť o veci vo vlastníctve fyzickej osoby.

Výška uplatnenej škody a lehota pre jej uplatnenie

Výška náhrady škody, v prípade ak ide o klenoty, peniaze a iné cennosti je limitovaná do výšky ustanovenej vykonávacím predpisom. Vykonávacím predpisom je Nariadenia vlády Slovenskej republiky             č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V zmysle § 1c predmetného nariadenia sa za klenoty, peniaze a iné cennosti zodpovedá do výšky 332 eur.

bez obmedzenia

  • ak bola škoda na týchto veciach spôsobená tými, ktorí v prevádzke pracujú alebo

  • ak boli veci prevzaté do úschovy.

Vo všeobecnosti sa pritom uplatnia ustanovenia § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka (obsah a spôsob náhrady škody).

Podľa § 436 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody musí uplatniť u prevádzateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel. Ide o prekluzívnu lehotu. Z dôvodu preukázania uplatnenia škody v zmysle zákonných ustanovení je vhodné uplatniť si škodu písomne s potvrdením doručenia zodpovednostnému subjektu (napríklad oproti podpisu alebo zaslanie poštou na doručenku).

Záver

V prípade vzniku škody v ubytovacom zariadení ide častokrát o odcudzenie hotovosti alebo veci z izby poškodeného v zariadení alebo z iného odkladacieho miesta v zariadení. Vec je následne riešená orgánmi činnými v trestnom konaní, avšak i tak je potrebné v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote uplatniť si u prevádzkovateľa ubytovacích služieb náhradu škody, a to písomne.