Zodpovednosť za vady jazdeného vozidla pri kúpe od nepodnikateľa

Úvod do problematiky

V prvom rade si je nutné uvedomiť rozdielny právny režim zodpovednosti za vady jazdeného vozidla pre prípady, kedy kupujúci vstupuje do právneho vzťahu s predávajúcim, ktorý je podnikateľ, a ktorý nie je podnikateľ. Podnikateľom pritom pre účely zodpovednosti za vady jazdeného vozidla rozumieme nie podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Na základe uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka je možné rozlišovať spotrebiteľskú a nespotrebiteľskú kúpnu zmluvu. O prvej z nich budeme hovoriť vtedy, ak predávajúci bude dodávať jazdené vozidlo v rámci svojej podnikateľskej činnosti (Fekete spresňuje, že musí ísť o poskytovanie tovaru hromadne za rovnakých podmienok)[1]. Preto nepôjde o spotrebiteľskú kúpnu zmluvu, ak kupujúci uzavrie kúpnu zmluvu napr. s obchodnou spoločnosťou, ktorá predáva svoj účtovne odpísaný majetok, a teda predaj neuskutočňuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 

Pri spotrebiteľskej kúpnej zmluve Občiansky zákonník uvádza v § 619 a 620, že predávajúci zodpovedá:

1. Za vady, ktoré má predané jazdeného vozidlo v čase prevzatia kupujúcim;
2. Za vady, ktoré sa vyskytnú v rámci záručnej doby, ktorá je zo zákona 24 mesiacov, ale pri jazdených vozidlách (ktoré majú status použitej veci) si môžu zmluvné strany dojednať aj kratšiu lehotu, nie však kratšiu ako 12 mesiacov.

Tieto ustanovenia nie je možné aplikovať na nespotrebiteľskú kúpnu zmluvu, teda kúpnu zmluvu, kde  predávajúceho nemožno označiť za podnikateľa, resp. dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uvedené odôvodňujeme systematickým zaradením § 619 a 620 Občianskeho zákonníka v časti pojednávajúcej o spotrebiteľskej kúpnej zmluve.

Nespotrebiteľská kúpna zmluva

Na prípady nespotrebiteľského právneho vzťahu je potrebné aplikovať všeobecnú právnu úpravu kúpnej zmluvy, ktorá je v Obchodnom zákonníku obsiahnutá v § 588 – 610. V rámci tejto časti úpravy nie je uvedená žiadna zákonná záruka, preto je možné konštatovať, že v prípade kúpy jazdeného vozidla od suseda, či kamaráta, tento nezodpovedá za vady, ktoré na jazdenom vozidle vzniknú po jeho prevzatí.

V zmysle § 597 Občianskeho zákonníka však predávajúci zodpovedá za vady jazdeného vozidla, ktoré existovali v čase jeho prevzatia kupujúcim, a na ktoré predávajúci kupujúceho neupozornil bez ohľadu na to, či o nich vedel alebo nevedel, nakoľko ide o zodpovednosť objektívnu bez ohľadu na zavinenie. Zásadnou sa zdá byť otázka preukázania existencie vady jazdeného vozidla v čase jeho prevzatia kupujúcim, čo nemusí byť jednoduché. Uvedené bude vždy predmetom dokazovania, avšak nemožno zabúdať na aplikáciu všeobecného ustanovenia o zodpovednosti za vady v § 508 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa aplikuje aj pre prípad nespotrebiteľskej kúpnej zmluvy a podľa ktorého „vada, ktorá sa prejaví do šiestich mesiacov odo dňa prevzatia plnenia, sa považuje za vadu, ktorá bola už v deň prevzatia, ak to neodporuje povahe veci alebo ak scudziteľ nepreukáže opak.“ Bude teda na predávajúcom susedovi, či kamarátovi (ak ním ostane po tomto spore ?), aby dokázal, že v čase prevzatia jazdeného vozidla kupujúcim, neexistovala.

Vyššie uvedená zodpovednosť za vady existujúce v čase prevzatia jazdeného vozidla kupujúcim nevznikne, ak v zmysle § 501 Občianskeho zákonníka v kúpnej zmluve zmluvné strany prehlásia, že „vec je prenechaná ako stojí a leží“. V tomto prípade nezodpovedá scudziteľ za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil.

Záver

Pri kúpe jazdeného motorového vozidla v rámci nespotrebiteľskej kúpnej zmluvy nezodpovedá predávajúci za vady, ktoré vzniknú po prevzatí vozidla, ak sa na tom predávajúci a kupujúci výslovne nedohodnú. Zodpovednosť za vady existujúce v čase prevzatia jazdeného vozidla kupujúcim bude daná v prípade, že jazdené vozidlo nebolo prenechané ako stojí a leží v zmysle § 501 Občianskeho zákonníka.