JUDr. Marcel Ružarovský

Je v rozpore so zákonom o cestnej premávke, ak vodič zastaví v parkovacej zóne napr. z dôvodu vyloženia alebo naloženia nákladu, avšak bez zaplatenia úhrady parkovného? Prečítajte si praktickú radu z praxe priamo od advokáta.

S právom na obhajobu sa spravidla stretávame v trestnom konaní, ktoré je spojené s osobou obvineného (obžalovaného) z trestného činu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva však toto právo priznáva nielen páchateľom trestných činov, ale aj páchateľom iných deliktov, o ktorých sa rozhoduje v správnom trestaní.

Právomoc mestskej polície sa opäť rozšírila a zákon zakotvil možnosť ukladať pokuty v rámci tzv. objektívnej zodpovednosti v statickej doprave. Ako je to však s pokutovaním za státie v pešej zóne?

Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v poslednom období prešiel viacerými zmenami, ktoré boli zamerané predovšetkým na posilnenie kompetencií a oprávnení príslušníka mestskej polície na úseku cestnej premávky.

Dňa 21.07.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 198/2020 Z. z., ktorým sa okrem iného mení aj zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov. Novela bola zameraná na lehotu, v ktorej je možné uložiť pokutu prevádzkovateľovi vozidla za porušenie povinnosti „zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky“, teda za užívanie diaľnic bez diaľničnej známky.

S účinnosťou od 01.12.2019 sa zákonom č. 393/2019 Z. z. posilnili právomoci mestskej polície, najmä v oblasti dopravy. Zmenou prešlo nielen oprávnenie mestského policajta na zastavenie vozidla, ale tiež okruh priestupkov, ktoré je mestský policajt oprávnený prejednať v blokovom konaní.

V ostatnom čase sme sa na internete stretli s neobyčajným prípadom páchania trestnej činnosti, a to demontovania technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla (tzv. papuča). Muža, ktorý demontoval papuču[1] na svojom motorovom vozidle, stíha polícia pre trestný čin útoku na orgán verejnej moci podľa ustanovenia § 321 Trestného zákona.

Výsledkom trestného konania (ako aj iného konania, napr. civilného, správneho) je rozhodnutie vo veci samej, ktorého forma a obsah závisí od zisteného skutkového stavu. Na riadne a úplné zistenie skutkového stavu súd a orgány činné v trestnom konaní vykonávajú dôkazy (ustanovenie § 119 ods. 2 Trestného poriadku). Náležité zistenie skutkového stavu je totiž predpokladom vydania zákonného rozhodnutia.

Dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky je jednou zo základných úloh Policajného zboru Slovenskej republiky. V rámci tohto dohľadu majú príslušníci Policajného zboru viaceré oprávnenia, napr. zastavovať vozidlá, kontrolovať doklady potrebné na vedenie vozidla, porovnávať údaje uvedené v dokladoch s údajmi uvedenými na vozidle či kontrolovať výbavu vozidla.

Za obvineného z priestupku možno označiť osobu, proti ktorej je priestupkové konanie vedené. Obvineným z priestupku sa stáva občan momentom, kedy správny orgán urobil voči nemu prvý procesný úkon, ktorým je spravidla doručenie predvolania na ústne pojednávanie spolu s upovedomením o začatí konania[1]. Táto osoba, napriek tomu, že sama porušila zákon, resp. je za páchateľa priestupku označená, má pred začatím konania, počas konania, ako aj po vydaní rozhodnutia svoje práva, ktoré môže využiť vo svoj prospech, za účelom dosiahnutia pre ňu pozitívneho rozhodnutia.