Daň z nehnuteľností

Daň z nehnuteľností zahŕňa daň z pozemkov, stavieb a daň z bytov a nebytových priestorov v dome.  Ide o miestnu daň, ktorú môžu mestá a obce ukladať v zmysle zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „zákon“). Ak vám na vlastníckom liste nedávno pribudol dom či byt, v nasledujúcom článku sa dozviete všetky potrebné informácie.

Redakcia 14. 05. 2014 4 min.
    Daň z nehnuteľnosti Daň z nehnuteľnosti PENonline.sk

    Vznik a zánik daňovej povinnosti

    Daňová povinnosť vznikne tým fyzickým a právnickým osobám, ktorým oproti minulému roku pribudla nehnuteľnosť, alebo nastala určitá zmena, ktorá má na vyrúbenie dane rozhodujúci vplyv. Povinnosť platiť daň z nehnuteľností má podľa zákona tá osoba, ktorá vlastní, spravuje, má v prenájme alebo užíva nehnuteľnosť, ktorá je predmetom dane z nehnuteľností.

    Ak je pozemok, stavba či byt v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, každý je povinný podať daňové priznanie len do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sú uvedené nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane z pozemkov sú obaja manželia, pričom za daň ručia spoločne a nerozdielne a daňové priznanie podáva jeden z nich.

    Podľa zákona o miestnych daniach, daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane. Môže k tomu dôjsť rozličnými spôsobmi, ktoré taxatívne uvádza zákon, najčastejšie sú nimi vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o dedení nehnuteľnosti alebo vydanie právoplatného stavebného povolenia. Daňová povinnosť zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti. Môže sa tak stať napríklad na základe zmeny výmery nehnuteľnosti či zrušenia nájomnej zmluvy o užívaní nehnuteľnosti so SPF.

    Ako sa podáva daňové priznanie k dani z nehnuteľností

    Daňovník je podľa zákona povinný vyplniť daňové priznanie a vyplniť všetky požadované údaje potrebné pre vyrúbenie dane. Ide o údaje týkajúce sa priamo daňovníka (meno, priezvisko, IČO...), vrátane informácií o predmetnej nehnuteľnosti (katastrálne územie, číslo pozemku, výmera parcely...) a tiež údajov, ktorými pomenuje vzniknutý právny vzťah (napr. kto je nájomcom, či ide o spoluvlastníctvo a podobne). Priznanie k dani podáva len ten daňovník, ktorému ku dňu vzniku daňovej povinnosti vznikla prvá daňová povinnosť v súvislosti s nehnuteľnosťou. S každou ďalšou nehnuteľnosťou podáva čiastkové daňové priznanie. Ak daňovník zistí, že v priznaní neuviedol správne údaje, musí podať dodatočné daňové priznanie najneskôr do 4 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať priznanie k dani z nehnuteľností. Aj v prípade tejto dane je nesplnenie si zákonom stanovenej povinnosti sankcionované. Za nepodanie daňového priznania hrozí daňovníkovi pokuta od 5 do 3000 EUR, najviac však do výšky vyrúbenej dane. Ak daňovník nezaplatí daň v určenej výške alebo v riadnom termíne, môže mu byť vyrúbený sankčný úrok vo výške 4-násobku úrokovej miery ECB platnej v deň vzniku nedoplatku.

    Úľavy na dani z nehnuteľností

    Zákon je v otázke možných úľav a oslobodenia od platenia dane jednoznačný. Od platenia dane sú oslobodené nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, samospráv, Červeného kríža, prípadne to môžu byť budovy patriace školám, nemocniciam, cirkvám a podobne. Pokiaľ však ide o vlastníctvo budov fyzickými a právnickými osobami, zákon ponecháva možnosť znížiť daň alebo daňovníka od povinnosti platiť daň úplne oslobodiť samosprávam, v závislosti od miestnych podmienok. V praxi teda o konkrétnych podmienkach rozhodujú poslanci miest a obcí a nárok na úľavu si môže každý občan jednoducho zistiť v príslušnom všeobecne záväznom nariadení.

    Podmienky sa v jednotlivých regiónoch rôznia, zvyčajne však majú úľavy osoby so zdravotným postihnutím, starší občania, či osoby žijúce v hmotnej núdzi. Nárok je samozrejme potrebné preukázať relevantnými dokladmi, napr. preukazom ZŤP. Aktuálne poskytuje napríklad v Bratislave správca dane zníženie dane z pozemkov o 50%, ak je vlastníkom pozemku osoba staršia ako 70 rokov a tento pozemok využíva výlučne na osobnú potrebu. Rovnako je znížená daň z pozemkov aj v Trnave (s výnimkou stavebných pozemkov), ak sú ich vlastníkmi občania starší ako 62 rokov alebo ide o občanov v hmotnej núdzi. Obdobná je situácia v Košiciach, kde je daň z pozemkov znížená o 30% pre občanov starších ako 70 rokov a pre občanov v hmotnej núdzi.

    Pri uplatnení si úľavy musia mať žiadatelia na pamäti 31. január, keďže súčasťou tlačiva na podanie príslušného daňového priznania je aj príloha k zníženiu alebo oslobodeniu dane. Ak už bola zľava uplatnená v predchádzajúcom období, nie je potrebné žiadať o ňu opäť. Zároveň, ak je žiadateľom osoba ktorá je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, správca dane zníži daň len v tej výške, v akej pripadá na jeho spoluvlastnícky podiel.