Súdny dvor sa zoberal sporom medzi nemeckou firmou AP Assistenzprofis ako žalovaným a žalobkyňou - uchádzačkou o zamestnanie. AP Assistentprofis je firma, ktorá poskytuje asistenčné a poradenské služby pre osoby, ktoré majú osobám so zdravotným postihnutím poskytnúť každodennú pomoc v bežnom živote. Firma zverejnila inzerát na pracovnú ponuku, v ktorom pre 28 ročnú študentku so zdravotným postihnutím hľadala osobné asistentky ideálne vo veku 18 až 30 rokov.
Žalobkyňa, ktorá sa uchádzala o túto pozíciu, mala v tom čase 55 rokov a odpoveď na jej záujem o ponúkanú prácu bola odmietavá. Na základe tohto odmietnutia žalobkyňa podala žalobu a domáhala sa náhrady škody spôsobenej diskrimináciou. Žalobkyňa v rámci tejto žaloby tvrdila, že bolo možné očakávať, že nebude prijatá do výberového konania na základe svojho veku, čo firma AP Assistentprofis nenamietala. Firma navrhovala žalobu zamietnuť z dôvodu, že činnosť osobnej asistentky spočíva v každodennom sprevádzaní veľmi osobnej povahy, ktorá zahŕňa neustálu opateru zverenej osoby a teda podmienka splnenia veku je podmienka uspokojenia potrieb a spoločného života študentky.
Pracovný súd, na ktorý bola žaloba podaná, tejto žalobe vyhovel, avšak Vyšší pracovný súd vyhovel podanému odvolaniu zo strany firmy voči vyhovujúcemu rozsudku žaloby. Žalobkyňa následne podala opravný prostriedok na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálnej otázky na Spolkový pracovný súd. Na úvod súd skonštatoval, že situácia patrí do pôsobnosti smernice č. 2000/78 o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní (smernica) a zároveň sa domnieva, že žalobkyňa bola v nadväznosti na odmietavé stanovisko priamo diskriminovaná na základe veku v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) tejto smernice, ktorá ustanovuje, že
„o priamu diskrimináciu ide, ak sa z niektorého z dôvodov uvedených v článku 1 zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie, ako sa v porovnateľnej situácii zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou“.
Vnútroštátny súd spresňuje, že má byť objasnené, v akom rozsahu musí byť právo žalobkyne na účinnú ochranu pred diskrimináciou na základe veku zosúladené so smernicou. Vnútroštátny súd tieto podmienky upresnil v niekoľkých bodoch, do akej miery je možné „zladiť“ ochranu pred diskrimináciou na základe veku a na druhej strane ochranu práv a slobôd iných:
osobná asistencia je založená na základe sebaurčenia a cieľom je zabezpečiť a umožniť osobám so zdravotným postihnutím, aby svoj život organizovali najsamostatnejším a najnezávislejším spôsobom, pričom sa zohľadnia legitímne želania osoby so zdravotným postihnutím,
smernica patrí medzi akty únie a teda je možné sa na ňu odvolávať v zmysle výkladu tejto smernice,
rešpektovanie práva na autonómiu a slobodu výberu umožňuje zaručiť ľudskú dôstojnosť, obzvlášť v prípade osobnej asistencie, pretože ide o nevyhnuté zasiahnutie do súkromnej a intímnej sféry osoby, ktorá túto pomoc potrebuje, z tohto dôvodu by želania dotknutej osoby mali byť rešpektované,
ochrana práv a slobôd iných podľa smernice môže byť taktiež odvodená ako diskriminácia, pretože podľa názoru súdu existuje niekoľko skutočností, ktoré svedčia v prospech toho, že právo na slobodný výber musí byť osobám zaručené,
želanie vyjadrené osobou so zdravotným postihnutím, aby poskytujúca osoba spadala do určitej vekovej skupiny, berie ako charakteristiku a okrem toho, toto uprednostnenie môže predstavovať základnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie.
Spolkový pracovný súd sa za vyššie uvedených okolností a otázok rozhodol konanie prerušiť a Súdnemu dvoru položiť prejudiciálnu otázku, ktorá znela: „Môže sa článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1, článok 7 a/alebo článok 2 ods. 5 smernice 2000/78, vykladať v tom zmysle, že v situácii ako je tá v konaní vo veci samej, môže byť odôvodnená priama diskriminácia z dôvodu veku?“
Súdny dvor konštatoval, že odmietavá odpoveď, ktorú uchádzačka o zamestnanie dostala od spoločnosti AP Assistenzprofis, vychádzala z dôvodu jej veku, čo zakladá priamu diskrimináciu na základe veku podľa smernice, avšak je potrebné overiť, či takéto rozdielne zaobchádzanie môže byť odôvodnené z hľadiska smernice. Súdny dvor teda v tejto súvislosti musel overiť niekoľko skutočností, a to:
či rozdielne zaobchádzanie vyplýva z opatrenia stanoveného vnútroštátnou právnou úpravou,
preskúmať, či opatrenie sleduje jeden z cieľov stanovených v článku 2 ods. 5 smernice, a najmä ochranu práv a slobôd iných,
či rozdielne zaobchádzanie na základe veku vyplýva z opatrenia nevyhnutného na ochranu práv a slobôd iných, najmä na ochranu práva a sebaurčenia dotknutej osoby so zdravotným postihnutím pri poskytovaní služieb osobnej asistencie.
Vzhľadom na všetky uvedené úvahy Súdny dvor uviedol, že treba na prejudiciálnu otázku odpovedať nasledovne. Článok 2 ods. 5 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby prijatie osoby poskytujúcej osobnú asistenciu do zamestnania podliehalo podmienke veku podľa vnútroštátnych predpisov, ktoré zakotvujú zohľadnenie individuálnych želaní osôb, ktoré majú z dôvodu svojho zdravotného postihnutia nárok na poskytovanie služieb osobnej asistencie, pokiaľ je také opatrenie nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných.
Zdroj: rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 7. decembra 2023, sp. zn. C-518/22
