Už trinásť rokov máme na Slovensku právny predpis upravujúci odškodnenie obetí násilných trestných činov. Účelom zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v platnom znení („zákon o odškodňovaní“) je poskytnúť jednorazové finančné odškodnenie osobám, ktorým bola v dôsledku úmyselných násilných trestných činov spôsobená ujma na zdraví. Predmetný zákon pritom jasne ustanovuje, kto je poškodeným, kto má právo na odškodnenie v prípade smrti poškodeného, v akom rozsahu a za akých podmienok.
Aký je však správny postup v prípade, ak manželka spáchala násilný trestný čin voči manželovi a on napokon zomrel? „Prepadne“ peňažná suma, ktorá by jej pôvodne patrila, v prospech štátu alebo sa pomerne rozdelí medzi ostatné pozostalé deti?
To sa dočítate sa v tomto článku, ktorým Vám priblížime rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2017 sp. zn. 7 Cdo 152/2016 uverejnený i v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018.
Kto si môže uplatniť právo na odškodnenie?
V zmysle § 2 písm. a) zákona o odškodňovaní je poškodeným osoba, ktorej bola v dôsledku trestného činu spôsobená ujma na zdraví.
Vzhľadom na to, že odškodnenie je viazané na spôsobenú ujmu na zdraví v dôsledku spáchania trestného činu, môže dôjsť i k úmrtiu samotného poškodeného. Ak teda táto osoba v dôsledku trestného činu zomrela, je poškodeným, ktorý si môže uplatniť právo na odškodnenie pozostalý manžel po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom, a ak ich niet, pozostalý rodič po zomretom, a ak ho niet, osoba, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť.
Ďalšie podmienky, ktoré musí poškodený splniť pre úspešné uplatnenie práva v zmysle vyššie uvedeného zákona sú:
musí byť občanom Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu, alebo osoba bez štátnej príslušnosti
trvalý pobyt musí mať na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu trvalý pobyt, alebo cudzí štátny príslušník za podmienok a v rozsahu ustanovenom medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom
k ujme na zdraví došlo na území Slovenskej republiky
poškodenému nebola ujma na zdraví plne uhradená inak
poškodený nedal súhlas na trestné stíhanie podľa § 211 zákona č. 301/2005 Z.z. v platnom znení („Trestný poriadok“)
poškodený nie je osobou, ktorá nemôže vykonávať oprávnenie poškodeného podľa § 47 ods. 1 Trestného poriadku
právoplatnosť:
rozsudku vydaného v trestnom konaní alebo trestného rozkazu, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, pričom bola poškodenému spôsobená ujma na zdraví alebo
rozsudku, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nepríčetnosť a ujma na zdraví nebola poškodenému plne uhradená inak.
V zmysle § 5 ods. 1 tretia veta zákona o odškodnení, ak právo na odškodnenie majú viacerí poškodení, rozdelí sa uvedená suma medzi nich rovnakým dielom.
Podľa § 47 ods. 1 Trestného poriadku, oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v trestnom konaní stíhaný ako spoluobvinený.
Súdne konanie – zníženie podielu v prípade ak je páchateľ trestného činu zároveň v postavení poškodeného
Skutkový stav a rozhodnutia súdov
Po spáchaní násilného trestného činu manžel zomrel. Obvinená a stíhaná zo spáchania predmetného skutku bola manželka. Dedičmi po zomretom boli ona a dve deti. Na základe žiadosti o odškodnenie Ministerstvo spravodlivosti SR vyplatilo pozostalým deťom každému po jednej tretine z nárokovateľného finančného odškodnenia s tým, že tretina pripadajúca pozostalej manželke nebola vyplatená nikomu. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca (jedno z detí) domáhal, aby bola suma odškodnenia vyplatenia v polovici jemu a v polovici druhému pozostalému dieťaťu, jeho sestre. Súd prvej inštancie žalobu zamietol. Krajský súd na základe podaného odvolania zmenil rozsudok súdu prvej inštancie pričom uviedol, že suma odškodnenia v danej veci mala byť rovným dielom priznaná poškodeným, ktorými v danej veci je výlučne syn a dcéra nebohého, ktorí sú pozostalými po nebohom a súčasne neboli stíhaní ako obvinení v trestnom konaní vraždy ako pozostalá manželka, ich matka.
V dovolacom konaní Najvyšší súd SR skonštatoval, že záver odvolacieho súdu o tom, že celá suma odškodnenia sa má rozdeliť medzi poškodených, ktorými sú v danom prípade len dve pozostalé deti, je správny. Zákon o odškodnení vylučuje, aby akékoľvek oprávnenie poškodeného (nielen uplatnenie nároku na náhradu škody) mohol uplatňovať ten, kto je stíhaný ako spoluobvinený. Procesné postavenie poškodeného a obvineného v trestnom konaní je navzájom nezlučiteľné, keďže majú postavenie strán, ktoré stoja proti sebe (obvinený spáchaným skutkom spôsobil nejaký druh ujmy poškodenému).
Záver
Celkový rozsah odškodnenia stanovený v § 5 ods. 1 zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi1 nemožno znížiť o podiel osoby, ktorá bola uznaná vinnou z predmetného trestného činu.
