# Ústavný súd ČR

Zatiaľ čo v minulosti prevažoval právny výklad tlačového zákona, ktorý jeho uplatnenie vzťahoval len na periodickú tlač, dnes už právna prax dobehla aj online média. Tie si totiž žili svojim vlastným životom, a to napriek tomu, že často fungovali ako súčasť printových magazínov či časopisov. To bežnému čitateľovi nevadilo do chvíle, kým sa predmetom správ či komentárov nestal on sám a nezistil, že v konečnom dôsledku nemôže na nimi publikované informácie vôbec reagovať.

Málokedy budila dôvodová správa rozsudku toľko pozornosti, ako pri náleze Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 4054/19. Niet sa čo čudovať. Jej výsledkom je výklad práva v kontexte individuálnej situácie jednotlivca s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa. Stojí pre to za pozornosť, ktorú jej budú venovať nasledujúce riadky.

II. senát Ústavného súdu (sudca spravodajca Jaroslav Fenyk) vyhovel ústavnej sťažnosti a rozhodol, že postupom Okresného súdu v Liberci spočívajúcom v nakladaní s trestným príkazom ako s právoplatným a vykonateľným, hoci sťažovateľke nebol doručený riadne jeho úradný preklad, boli porušené jej ústavou zaručené základné práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Charty základných práv a slobôd, na tlmočníka podľa čl. 37 ods. 4 Charty základných práv a slobôd a na obhajobu v trestnom konaní podľa čl. 40 ods. 3 Charty základných práv a slobôd. Zároveň Ústavný súd zakázal okresnému súdu v tomto zásahu pokračovať.

III.senát Ústavného súdu ČR vyhovel ústavnej sťažnosti a zrušil uznesenie Krajského súdu v Ústí nad Labem, lebo ním bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v článku. 36 ods. 1 Charty základných práv a slobôd. Išlo o rozhodnutie vo veci Ústavný súd, Brno, TZ 26/2019.

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Českej republiky sa v Bratislave v dňoch 2. – 4. októbra 2018 stretli na pravidelnom každoročnom pracovnom stretnutí.

Posudzovanie neplatnosti právnych úkonov je neraz veľmi zložitým procesom, vyžadujúcim dôkladné zistenie skutkového stavu a okolností prípadu. Problémom bývajú predovšetkým úkony, uzatvárane medzi laikmi, neznalými náležitostí prejavov vôle. Takáto situácia často speje k neplatnosti právneho úkonu z dôvodu jeho neurčitosti.

Ústavný súd ČR vydal nález týkajúci sa zneužitia prostriedkov, ktoré advokátovi zveril klient za účelom vybavenia povolenia obnovy konania.

Ústavný súd ČR vydal nález v trestnej veci neposkytnutia starostlivosti a porušenia práva sťažovateľa podľa čl. 39 Listiny základných ľudských práv a slobôd, v zmysle ktorého len zákon môže stanoviť, ktoré konanie je trestným činom.

Tak ako v právnom poriadku Slovenskej republiky, naši susedia rovnako garantujú ústavnoprávnu ochranu vlastníckeho práva, konkrétne v čl. 11 Listiny základních práv a svobod. Pozrime sa, ako v tejto právnej veci rozhodol Ústavný súd Českej republiky.

Jednou z kreačných právomoci prezidenta je v podmienkach Slovenskej, ale aj Českej republiky menovanie vysokoškolských profesorov. Profesorský titul predstavuje v našich krajinách najvyššiu vedecko-pedagogickú hodnosť. O Českej republike hovoríme z dôvodu, že v tomto príspevku budeme rozoberať práve rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, týkajúce sa právomoci prezidenta vymenovať, ale aj nevymenovať osobu za profesora.