Podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť rôznymi spôsobmi, napríklad zmluvou, rozhodnutím súdu, či priamo zo zákona. Podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (Občiansky zákonník) vyjadruje podiel mieru, ktorou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú zo spoluvlastníctva spoločnej veci, pričom sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké, ak z právneho predpisu alebo z dohody účastníkov nevyplýva niečo iné. To znamená, že podiel nepredstavuje konkrétnu reálne určenú časť spoločnej veci, ale len mieru účasti na nej.
Prevod spoluvlastníckeho podielu
Každý spoluvlastník veci môže nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom, čo zahŕňa aj možnosť previesť ho na inú osobu. Pri prevode vlastníckeho práva k podielu na spoločnej veci je potrebné dbať aj na práva ostatných spoluvlastníkov, ktoré chráni ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka zákonným predkupným právom. To znamená, že v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu majú ostatní spoluvlastníci predkupné právo, pričom ak sa nedohodnú na jeho výkone, majú právo na vykúpenie podielu pomerne, podľa veľkosti jednotlivých podielov. Výnimku z tohto pravidla tvorí prevod spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu, keďže v takomto prípade ostatní spoluvlastníci predkupné právo nemajú. Blízkou osobou sa podľa § 116 Občianskeho zákonníka rozumie súrodenec, manžel, príbuzný v priamom rade alebo iná osoba v rodinnom či inom obdobnom pomere, ale len za predpokladu, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, by druhá pociťovala dôvodne ako svoju vlastnú.
Podľa judikatúry je potrebné zachovať predkupné právo aj v prípade prevodu vlastníckeho práva darovacou zmluvou. Aj v tomto prípade však platí výnimka z tejto povinnosti pri darovaní blízkym osobám. Ak sa teda spoluvlastník rozhodne previesť (či už predať alebo darovať) svoj spoluvlastnícky podiel, musí ho najprv ponúknuť ostatným spoluvlastníkom a v ponuke stanoviť všetky podmienky, pričom ak ide o spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, ponuka musí byť urobená písomne. Na to, aby si mohli ostatní spoluvlastníci uplatniť predkupné právo je potrebné splniť podmienky v ponuke spoluvlastníka prevádzajúceho svoj podiel, ako aj dodržať stanovenú lehotu na jeho uplatnenie.
Ak by spoluvlastník, ktorý chce previesť svoj podiel, porušil ustanovenia o zákonnom predkupnom práve, spôsobilo by to relatívnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka. V tomto prípade by sa mohli spoluvlastníci dovolať neplatnosti právneho úkonu v trojročnej premlčacej dobe. Okrem dovolania sa relatívnej neplatnosti majú spoluvlastníci právo domáhať sa od toho, kto spoluvlastnícky podiel nadobudol, aby ho ponúkol na predaj ostatným spoluvlastníkom, tak ako to predpokladá § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ak oprávnená osoba alebo osoby toto právo nevyužijú, predkupné právo im ostane zachované.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva
Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť na zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní, pričom platí, že ak ide o nehnuteľnosť, dohoda musí byť v písomnej forme. Avšak aj pokiaľ nejde o nehnuteľnosť, tak má každý zo spoluvlastníkov povinnosť na požiadanie vydať ostatným písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode o vyporiadaní, na návrh niektorého zo spoluvlastníkov zruší a vyporiada podielové spoluvlastníctvo súd.
V prvom rade sa súd pokúsi vyporiadať spoluvlastníctvo rozdelením veci, s ohľadom na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Rozdelenie veci prichádza do úvahy napríklad pri rozdelení nezastavaného pozemku, prípadne stavby, pokiaľ by rozdelením vznikli dve samostatné veci, rešpektujúc ustanovenia stavebného práva. Zákon taktiež ustanovuje v § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, že pri vyporiadaní rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Vecné bremeno však môže byť zriadené súdom iba v prípade vyporiadania spoluvlastníctva rozdelením veci.
Pokiaľ nie je rozdelenie veci možné, prichádza do úvahy druhý spôsob vyporiadania, a to prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Takto možno vec prikázať len v prípade, že s tým tento spoluvlastník súhlasí. Zákon pritom stanovuje, že pri takomto spôsobe vysporiadania sa prihliada na to, aby sa vec mohla účelne využiť, ako aj na násilné správanie niektorého spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Nie je bližšie definované, čo možno rozumieť pod slovom násilie, preto je potrebné posudzovať individuálne okolnosti v každom jednom prípade samostatne.
V prípade, že žiaden zo spoluvlastníkov vec nechce a teda ju nemožno nikomu z nich prikázať, vec sa predá a výťažok z predaja sa rozdelí podľa podielov medzi spoluvlastníkov. Ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd v prípade, že vec nemožno rozdeliť, nevyporiada toto spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu a ani ju nepredá a nerozdelí výťažok. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú výnimočné okolnosti, ktoré súd skúma v každom jednom prípade osobitne a ktoré musia byť prítomné v čase vydania rozhodnutia. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva je potrebné, aby súd bral do úvahy aj druhú vetu ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a teda že takéto zrušenie a vyporiadanie nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva spojené s nehnuteľnosťou. Takými právami by mohli byť napríklad nájom, či vecné bremená tretích osôb.
Občiansky zákonník všeobecne nevymedzuje ďalšie pravidlá týkajúce sa dohody o vyporiadaní. Pokiaľ však ide o pozemky, nachádzame obmedzenie pri vyporiadaní pozemkov dohodou, alebo rozdelením veci súdom v zákone č. 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Tento zákon ustanovuje v rámci opatrení proti drobeniu pozemkov v § 23, že nemožno vyporiadať spoluvlastníctvo (dohodou ani rozhodnutím súdu) tak, že pri rozdelení poľnohospodárskeho pozemku vznikne pozemok menší ako 3 000 m2 a pri rozdelení lesného vznikne pozemok menší ako 5000 m2.
